Petra Babulíková

Od malička mnou kmáše súcit. Už si ani nepamätám, ako sa to celé začalo – pravdepodobne v tom majú prsty moji rodičia; mama kŕmila celé sídlisko salámovými chlebmi a otec nosil domov túlavé mačatá, aby sme ich spoločne vypiplali. Ja som, pozorujúc tieto krásne príklady, prevzala štafetu a teraz kŕmim žiakov domácimi koláčmi a prispievam na útulky, aspoň. Špeciálnu […]

V úvode nového školského roka ponúkame podnetný rozhovor so známym lektorom a vysokoškolským pedagógom Marekom Hermanom, ktorého myšlienky svojou priamosťou a úprimnosťou často vnášajú svetlo a porozumenie nielen do psychiky dieťaťa. NÁSTUP DO ŠKOLY JE ZMENA AKO HROM Nástup do prvej triedy je pre dieťa vždy veľkou zmenou a kladie naň nielen zvýšené fyzické, ale aj psychické a emocionálne nároky. Čo […]

Mať tak povesť svetobežníka – viete, človeka, ktorý všade bol, dohovorí sa niekoľkými jazykmi a má album plný fotografií ako z National Geographic. Taký svetobežník aj inak vonia než ostatní ľudia – sebadôverou, skúsenosťami… radosť ho zažiť. Cestujem rada a hoci som neprešla ani zďaleka toľko než môj otec – kamionista, aj ja mám pod […]

Sestra Lamiya je veselá mladá saleziánka, ktorú pravdepodobne netreba predstavovať. Jej životný príbeh, radosť z evanjelizácie a láska k pohybu a médiám už iste prenikli aj k našim čitateľom. PÁČIA SA MI TÁBORY S HLBOKOU MYŠLIENKOU Vieme o tebe, že pochádzaš z hlavného mesta Azerbajdžanu – Baku. Keďže „všetko je na webe“, vieme aj to, že Baku je obrovským veľkomestom a najväčším prístavom […]

Andrea Pilná sa už roky angažuje nielen vo svojej farnosti, ale tiež v celoslovenskom tábore určenom mladým ľuďom s Downovým syndrómom. So svojím tímom tak vytvára priestor, kde môžu títo mladí zažiť radosť z úspechu a nadviazať nové priateľstvá.   Aká bola tvoja pedagogická cesta? Prečo práve špeciálna pedagogika? Odmalička som chcela byť učiteľka. K špeciálnej pedagogike som sa […]

Kľúče, telefón, peňaženka a môžem vyraziť. Moment, kde mám telefón? Prosím, prezvoníš mi? Pobehujem nervózne po byte, potkýnam sa o školské ruksaky a nadšené psy, ktoré sa domnievajú, že som sa rozhodla zostať doma a zahrať si s nimi naháňačku. Rozospaté deti žujú raňajky, najmladšia mi prezváňa cez svoje superhodinky (ktorých funkcie ja, generácia X, nikdy nepochopím). Nachádzam telefón, rovnako […]

„Vždy keď idú maturantky mestom, cítim jemnú vôňu omamnú,“ spieva prežalostne Peter Lipa s túžbou aspoň o pár rokov omladnúť (to máme spoločné, pán Lipa). Ja len skromne dodám, že tá omamná vôňa je vôňou stresu, prebdených nocí a leukoplastu chrániaceho prsty nôh natlačené do nových lodičiek (vždy keď idú maturantky mestom, klop, klop, klop, au, klop, klop…). […]

Mamu a učiteľku Stanku všetci poznajú ako ženu srdca. Vždy upravená, s tisíckou vtipných postrehov na perách a zároveň obrovskou vnútornou silou spolu s manželom vychováva štyri deti – troch synov a dcérku, ktorá sa narodila pred necelým rokom. V rodine zažíva napriek diagnóze jedného zo synčekov množstvo veselých príhod a delí sa o ne s publikom na sociálnych sieťach.  DCÉRKA MÁ BRATOV […]

Keď bola svätá Katarína Sienská vo veku mojich detí, na protest si ostrihala svoje krásne dlhé vlasy. Matka ju totiž nútila páčiť sa chlapcom a čo najskôr sa vydať. S jemnými úpravami v tom vidím o storočia mladší príbeh Pýcha a predsudok, v ktorom hlavná protagonistka rovnako trpela matkinými utkvelými predstavami o dobrom vydaji. V našej spoločnosti, našťastie, pätnásť či šestnásť rokov […]

Každý chce niekam patriť, mať svoju skupinu, družinu, partiu, bandu či tlupu (ba nebodaj svorku). Ja som ako malá zatúžila na chvíľu patriť medzi skautov. Skautská družina, rovnošata, šatka a dobrodružstvo – to všetko ma, presiaknutú príbehmi z divokého západu, priťahovalo ako magnet. So spolužiačkami sme tak podnikli pár výletov po okolitých kopcoch a neskôr sme sa so […]

Barbora, ktorú priatelia oslovujú Biba, sa pred rokmi rozhodla zasvätiť svoj profesijný život lekárky ľuďom v africkej Ugande. Motívom bola predovšetkým túžba pomôcť chorým, no jej srdce otvorené pre všetkých napokon stretlo v jednom z detských pacientov i adoptívneho syna.  UVEDOMUJEM SI ZODPOVEDNOSŤ ZA TO, ČO SME ZAČALI Začnime spomienkami. Kedy a prečo si sa rozhodla žiť v Ugande? […]

Neviem ako vy, ale ja každoročne prežívam veľkonočné sviatky ako v priamom prenose. Vo štvrtok to začína – po svätej omši do rána bdiem s modliacim sa Ježišom; ach, až mi srdce zviera pri pomyslení na jeho trápenie sa v Getsemanskej záhrade. Kedysi (podľa našich detí v časoch, keď po tejto zemi chodili dinosaury) som spolu s priateľmi z Kaťáku bdela […]

Otec Igor pôsobí v Gréckokatolíckej farnosti sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne. Spolu s manželkou vychováva štyri deti. Venuje sa teda súčasne pastoračnej činnosti i vlastnej rodine, čo znie ako riadna výzva. Ako ho však vnímajú farníci a priatelia, zvláda obe povolania s pokojným úsmevom. JE POŽEHNANÍM, KEĎ MÁ MANŽELKA KŇAZA „KŇAZSKÉ SRDCE“ Začnime tým, aké to je byť súčasne kňazom, manželom […]

Kúpila som si červený rúž (tak a je to vonku). Ani neviem prečo. Nestáva sa mi to často – nie som veľmi „doma“ v dekoratívnej kozmetike. Líca si štipkám vo výťahu cestou do práce a očné tiene si v nedele a sviatky nanášam nešikovným ukazovákom ľavej ruky až po amatérsky upravené obočie (obočie mám vraj po dedkovi, keby to […]

Svoje prvé úvahy (a nemyslím tie melodramatické pokusy na základnej škole kopírujúce Annu Shirleyovú) som venovala svojim malým dcérkam. V podstate tvorili môj svet – naše tri dievčatá, ich blatové koláčiky, neidentifikovateľné obrázky na chodníku a šepot v perinách („Mami, ty si môj obľúbený havko!“ – Terezka, 4 roky). Dnes tu sedím a naše veľkáčky pečú skutočné zákusky podľa […]