Lectio Mamina: Skauti
Každý chce niekam patriť, mať svoju skupinu, družinu, partiu, bandu či tlupu (ba nebodaj svorku). Ja som ako malá zatúžila na chvíľu patriť medzi skautov. Skautská družina, rovnošata, šatka a dobrodružstvo – to všetko ma, presiaknutú príbehmi z divokého západu, priťahovalo ako magnet. So spolužiačkami sme tak podnikli pár výletov po okolitých kopcoch a neskôr sme sa so zápisníčkami plnými kresieb rebríčka obyčajného a skorocelu kopijovitého pokúsili infiltrovať do oficiálnej skautskej družiny v našom meste.
Ako áno, ako nie, hneď na prvom výlete nás vedúci stratil v lese. Dodnes neviem, ako sa to zomlelo, pretože sme sa snažili nezaostávať (ja, moje hrubé nožičky a sesternica Janka), ale stalo sa – a mňa táto naoko veselá príhoda odradila od ďalších oficiálnych výletov. Sesternicu Janku nie, a tak sa naše cesty na chvíľu rozišli. Kým ona trávila čas učením sa morzeovky a zakladaním ohňa, ja som sa stala členkou divadelného krúžku a učila sa scenáre (netvrdím, že dobrý scenár nemôže pomôcť pri zakladaní ohňa, samozrejme).
Roky plynuli, moje spomienky na skauting vyprchali ako znalosti morzeovky (Janka ma čo-to naučila, tititi tá tá tá tititi), keď tu zrazu naša najmladšia pocítila volanie divočiny ako kedysi ja v jej veku. Ktovie, či sa na tom podpísali naše túry alebo veselý náborový program skautov na jednom z farských podujatí. Tak či tak, naše neskrotné dievčatko si zo dňa na deň našlo svoju družinu s vedúcou, ktorá deti v lese nestráca a my sme sa tak, hoc i sprostredkovane, stali súčasťou nádhernej skautskej rodiny.
A tak žijeme vatrami a tábormi. Naša Katarínka v o číslo väčšej skautskej košeli plní jednu výzvu za druhou a s rozžiarenými očami nosí domov nášivky (ja, dobrá matka, jej ich potom po nociach prišívam na vrecko či rukáv a úplne sa opúšťam, pretože som nešikovná a sama by som nikdy domov žiadnu nášivku nepriniesla). Paralelný vesmír, v ktorom sú všetci nadšení pre dobro, spravodlivosť a čestnosť, to všetko mnou lomcuje ako kedysi a hrdo hľadím na našu včielku, ktorá ma do tohto vesmíru zasväcuje. S prstami prepletenými do skautského pozdravu vyjadruje svoju vieru v to, že silnejší má chrániť slabšieho a že každodenná statočnosť je dobrá voľba.
Skauti si vraj zvolili svätého Juraja, hrdinu a rytiera, za svojho patróna práve pre jeho statočnosť. Legenda o drakovi má silnú symboliku, veď koľko drakov denne číha na naše deti – lenivosť, digitálne závislosti, strata sebavedomia alebo dokonca ľahostajnosť… Skauting však poráža jedného draka za druhým – a my, vďační rodičia odchovaní na mayovkách, prežívame so svojimi deťmi ich osobné víťazstvá (a tajne siahame po skautských časopisoch). Ďakujeme, milí skauti, za narcisy, betlehemské svetlo, sprevádzanie na slávnostiach, ale najmä za to, že naše deti zmysluplne trávia voľný čas. Hej, hor‘ sa, skauti, volá deň, s nádejou na vás hľadí zem (toľko úvod skautskej hymny – sama by som to lepšie nevystihla!).
Snímka: unsplash