Lectio Mamina: Dumky ranné
Kľúče, telefón, peňaženka a môžem vyraziť. Moment, kde mám telefón? Prosím, prezvoníš mi?
Pobehujem nervózne po byte, potkýnam sa o školské ruksaky a nadšené psy, ktoré sa domnievajú, že som sa rozhodla zostať doma a zahrať si s nimi naháňačku. Rozospaté deti žujú raňajky, najmladšia mi prezváňa cez svoje superhodinky (ktorých funkcie ja, generácia X, nikdy nepochopím). Nachádzam telefón, rovnako rozospatý leží na nočnom stole a ja ho beriem do rúk a uháňam na autobusovú zastávku.
Dopravná karta, moja neverná priateľka, sa schováva v kabelke plnej kľúčov (prečo mám vlastne toľko kľúčov?) a rad predo mnou sa zmenšuje v nepriamej úmere s mojím stresom. Svätý Anton, patrón stratených vecí, pomôž mi!
A skutočne, na dne kabelky, naoko bezodnej a plnej drobností, ktoré v živote nevyužijem (tri balíčky vreckoviek a čajová lyžička už pár týždňov s túžbou vysielajú nevypočutý signál), leží dopravná karta, plochá a nenápadná ako každé ráno. Nastupujem do autobusu a nahlas sa vodičovi predstavím, čo vzbudí všeobecnú veselosť, akokoľvek nesústredení sú pasažieri. Sadám si a stres sa mi pomaly odparuje cez uši červené od hanby a náhlenia sa.
Svätý Anton znova pomohol, tak ako vždy, keď sa k nemu utiekam (na svojom zázračnom konte má už niekoľkokrát moju svadobnú obrúčku, napríklad). Mladý a pokorný františkán, v ktorého životopise rezonuje veta „Anton mlčal o svojom urodzenom pôvode a v kláštore vykonával aj tie najhoršie práce“, mi je, ako matke ešte sympatickejší (my matky a práce, ktoré bez svedkov vykonávame deň za dňom…). Nielen schopnosť nájsť stratené veci, no i spomínaná pokora a schopnosť nadchnúť slovami pre Ježiša, to sú Antonove silné stránky. Jeho plamennú kázeň si vraj prišli vypočuť aj ryby, ktoré vystrkovali hlavy z vody (táto schopnosť by sa mi tiež veľmi zišla – za učiteľskou katedrou aj v detskej izbe)!
A tak tu sedím v autobuse plnom študentov a ľudí zahĺbených do svojich príbehov a prosím si nájsť stratenú rovnováhu (mala som ju niekedy vôbec?). O to ťa dnes prosím, milý Anton Paduánsky, amen.
Snímka: unsplash