#ziveslovo

Vinica – izraelský národ, Cirkev i naša duša – nemá živiť len tých, ktorí v nej pracujú. Jej víno sa má stať požehnaním pre všetky národy. Veď ide o vinicu, vykúpenú krvou Syna a jej úrodou má byť spása sveta. Len treba „vybadať, že to aj o nás hovorí toto podobenstvo.“ Aby sme Cirkev nepovažovali za klub dobrovoľníkov, ktorí robia […]

My veriaci sa občas stávame technokratmi. Naša modlitba sa stáva automatickou a ako piatkový pôst si vyberieme vyprážaný syr. Skúšame hranice Božej mierumilovnosti a hovoríme si: toto ešte nie je ťažký hriech, to môžem. Sme ako farizeji, ktorí spĺňajú zákon, ale uniká im jeho význam. Boh nie je pani zo štátneho úradu, nekontroluje, či máme […]

Je fascinujúce všimnúť si, ako sa Ježiš nepotrebuje hádať. Slovičkárenie, ktoré nemá konca-kraja, je pre každý jeden spor skôr živnou pôdou ako stravujúcim ohňom. Ježiš vonkajší spor prenáša do srdca človeka a ukazuje nám, že len keď v našom vnútri dokážeme v pokore prijať pravdu, budeme schopní ju prinášať aj v našom okolí. Namiesto hádok […]

Ježišov príbeh je už skoro na konci, oslovil a nadchol mnohých ľudí, ale tak isto si mnohí prajú jeho smrť. Ježiš tu pri figovníku koná symbolické gesto. Figovník predstavuje židovský národ, ktorý ho neprijal – neprijal Mesiáša. Kristus bude odmietnutý a zabitý, ale z jeho prebodnutého boku sa rodí cirkev, v ktorej sme všetci bratia a deti nášho […]

Svätá omša nie je divadelné predstavenie Poslednej večere. Je to Posledná večera, ktorá sa práve teraz koná. Je to naozajstné opätovné prežívanie umučenia a smrti Pána Ježiša. Ten sa sprítomňuje na oltári, aby bol obetovaný Otcovi za spásu každého z nás. Ježiš sa dnes na oltári doslova zlomí aj pre mňa. A žiada ma, aby […]

Je to paradoxné. Ježiš hovorí, že ho čaká utrpenie a smrť a vzápätí sa Zebedejovci snažia zajednať si najpoprednejšie miesta v jeho sláve. Akoby ho nepočúvali. Ak si však prečítame verše pred týmto úryvkom, zistíme, že počúvali. Ježiš im prisľúbil, že nenechá bez bohatej odmeny, keď kvôli nemu niekto opustí všetko. Jakub aj Ján teda […]

Počas výstupu na Veľký Manín som nečakane objavil turistickú vyhliadku s názvom Skalné okno. Ponúkla sa mi nádherná panoráma Strážovských vrchov. „Krása…“, zvolal som spontánne, „no to je naozaj krása!“ Asi niečo podobné zažíva zaľúbený človek, keď plný dojatia povie milovanej osobe „Ľúbim ťa…“ Aj scéna dnešného evanjelia znie ako spontánne zvolanie, keď Peter s úžasom a s prekvapením […]

Ako žena mám tendenciu porovnávať sa. Roky s tým zápasím, miestami sa mi zdá, že som vyrovnaná. Potom však príde oblasť, v ktorej strádam, a vtedy veci vnímam z inej perspektívy. Veľa z toho, čo by som chcela, ani nepotrebujem. Ide však o pocit hodnoty, ktorý kolíše a odvíja sa od toho, aký čas s […]

Počas liturgického roku sa sústredíme hlavne na Ježišove tajomstvá. Ježiš nám zjavuje Otca, ale hovorí nám aj o Duchu, ktorý bol zoslaný do cirkvi a žije v srdci každého pokrsteného. V Kréde vyznávame, že všetkým trom osobám „sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva“. Slávime veľké tajomstvo – jediný Boh v troch osobách. Ešte väčšie tajomstvo je, že tento Boh […]

Je veľa detských vlastností, ktoré obdivujeme. Úprimnosť, radostnosť, schopnosť nadšene tlieskať rukami a od srdca sa smiať. Mohli by sme sa nazdávať, že byť dieťaťom je jednoduché, keď majú po boku nás, dospelých, ktorí chránia ich radosť a bezstarostnosť. Napriek tomu nám ich Ježiš dáva dnes za vzor. Vidí ďalej než my. Vie, že dospelí sú často […]

Vernosť. V krátkom slovníku slovenského jazyka sa o vernosti píše takto: vernosť je presné a stále zachovávanie povinností, záväzkov, je to oddanosť. Ježiš nás dnes pozýva byť verní v našich manželstvách. On túži, aby sme si boli vzájomne citovo úprimne oddaní, a teda jeden druhému verní. Boh to tak chcel už od počiatku. Videl, že je to dobré. Vernosť […]

Máme veľkňaza, ktorý neobetoval krv capov a teliat, ale svoju vlastnú krv. (Hebr9,12). Lámal chlieb a dával svoje telo. Vzal kalich s vínom a prehlásil, že je to jeho krv, vyliata za nás. Každá omša nás pozýva učiť sa od neho. Lámať sa a dávať sa. Ježiš sa lámal a dával vo svojej službe ľuďom. Robil to z lásky k ľuďom a Otcovi. […]

Učeníci sú pohoršení (a možno aj nahnevaní), že niekto, kto nebol z ich „spoločenstva“, mal rovnakú moc, ako oni dostali od Ježiša. Niekto, kto nebol Ježišovým učeníkom, mal dosť viery na to, aby v jeho mene vyháňal zlých duchov. Niekto, kto s ním dennodenne nechodil, mu veril natoľko, že robil zázraky. Učeníci možno aj žiarlili, alebo sa cítili […]

Mám pocit, že ľudstvo sa nezlepšuje. Po celé dejiny sa medzi sebou doťahujeme, kto je dôležitejší a lepší. Tí, čo sa stretli s Ježišom, si aspoň svoju vinu a malosť uvedomujú. Keď sa on na nás uprene zadíva, cítime sa v hĺbke srdca usvedčení, že naše myšlienky boli „od veci“ a sme zahanbení faktom, ako dobre v nás on číta. […]

Istý kňaz rozpráva: „Často sa stáva, že keď sa stretnem so svojimi sestrami, uvedomím si spolu s nimi, že v určitých konkrétnych situáciách a vo svojich postojoch sme identickí s našimi rodičmi. Nejde len o fyzickú podobnosť, ale aj vzťah k druhým, svetu a rozšírenie ich viery.“ Ježiš sa podobá svojej matke Márii a Mária […]

Učeníci boli s Ježišom tri roky, a napriek tomu mu často nerozumeli. Až keď boli na Turíce naplnení Duchom Svätým, nielenže pochopili všetky tie veci v novom svetle, ale aj dostali odvahu a silu svedčiť o nich. Toto túži konať Duch pravdy, Tešiteľ, v každom z nás, ak mu to dovolíme. Slávenie Turíc je príležitosť pozvať Ducha Svätého nanovo do […]

Úplne si hovorím – akoby som v Petrových slovách počul seba: „Pane a čo bude s tamtým? Alebo s týmto?“. A on na to „Čo teba do toho? Ty poď za mnou!“ Neustále sa zaoberáme druhými ľuďmi, riešime, čo by mali robiť, akí by mali byť, alebo aký asi je ich život, ich postoje, pohnútky. A Ježiš neustále navracia pozornosť […]

Dobrý pastier si volí náhradníka, ktorý sa pripraví na svoju pastiersku službu v dôslednom nasledovaní Krista. Tri otázky Zmŕtvychvstalého Petrovi o efektívnej láske sú ozvenou Petrovho trojitého zapretia Ježiša (Jn 19, 17. 25 – 27). Po speve kohúta tam Peter nezaplakal, ako píšu iní evanjelisti, ale teraz sa zarmútil po tretej naliehavej otázke Ježiša, ktorý stavia službu Petra […]

Uvedomili ste si niekedy, že Ježiš, ktorý sa modlil túto modlitbu, sa vlastne pred 2000 rokmi modlil aj za nás? Neprosil len za učeníkov, ale aj za tých, ktorí skrze nich uveria v neho samého – a to sme my. Ježišovou najväčšou túžbou je, aby sme boli jedno. Tak ako on a Otec sú jedno. Svätá jednota. […]

Pri dnešnom evanjeliu mávam často zimomriavky. Je to Ježišov rozlúčkový rozhovor. Onedlho zomrie na kríži. Napriek tomu prežíva slobodu. A slobodu dáva aj nám. Nikomu nič nevyčíta. Nedáva žiadne ultimáta či morálne príkazy. Len pozdvihne oči k nebu… Keď v roku 2001 narazili do newyorských dvojičiek lietadlá, žiaden z telefonátov ľudí, ktorí stihli zavolať pred smrťou, nehovoril o […]