Každá omša nás pozýva učiť sa od neho. Lámať sa a dávať sa.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, pri večeri Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Mk 14, 22-25
Máme veľkňaza, ktorý neobetoval krv capov a teliat, ale svoju vlastnú krv. (Hebr9,12). Lámal chlieb a dával svoje telo. Vzal kalich s vínom a prehlásil, že je to jeho krv, vyliata za nás. Každá omša nás pozýva učiť sa od neho. Lámať sa a dávať sa. Ježiš sa lámal a dával vo svojej službe ľuďom. Robil to z lásky k ľuďom a Otcovi. Toto lámanie a dávanie sa vyvrcholilo na kríži. Aby to bola večná pamiatka, večná zmluva. A my, kráľovské kňazstvo, máme účasťou na Eucharistii tiež prinášať na oltár to, kedy sme sa zlomili a dávali iným. Máme mať účasť na kňazstve novej zmluvy, ktorého obetou je lámanie sa pre blížnych v láske.
TIP NA DNES: