Nechajme na Bohu, aby riešil druhých
Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?“
Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?“
Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“
A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,“ ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?“
To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé.
Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Jn 21, 20-25
Úplne si hovorím – akoby som v Petrových slovách počul seba: „Pane a čo bude s tamtým? Alebo s týmto?“. A on na to „Čo teba do toho? Ty poď za mnou!“ Neustále sa zaoberáme druhými ľuďmi, riešime, čo by mali robiť, akí by mali byť, alebo aký asi je ich život, ich postoje, pohnútky. A Ježiš neustále navracia pozornosť na tie naše rozhodnutia, postoje, odhodlanie nasledovať ho. Nechajme na Bohu, aby riešil druhých. Našou zodpovednosťou je byť tvárny v jeho rukách.
TIP NA DNES: