Ježiš nedáva žiadne ultimáta či morálne príkazy
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“
Jn 17, 11b-19
Pri dnešnom evanjeliu mávam často zimomriavky. Je to Ježišov rozlúčkový rozhovor. Onedlho zomrie na kríži. Napriek tomu prežíva slobodu. A slobodu dáva aj nám. Nikomu nič nevyčíta. Nedáva žiadne ultimáta či morálne príkazy. Len pozdvihne oči k nebu… Keď v roku 2001 narazili do newyorských dvojičiek lietadlá, žiaden z telefonátov ľudí, ktorí stihli zavolať pred smrťou, nehovoril o nenávisti či odplate. Naopak – boli to slová plné lásky. Obrovská tragédia, bolesť a smrť sa ťažko prijíma. Čo však môžeme prijať je nekonečná láska tých, ktorí nás milujú a stoja pri nás. Tak aj my z celého srdca môžeme túto lásku darovať im.
TIP NA DNES: