Od dnes chcem byť nanovo Ježišovým učeníkom
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Mk 9, 30-37
Mám pocit, že ľudstvo sa nezlepšuje. Po celé dejiny sa medzi sebou doťahujeme, kto je dôležitejší a lepší. Tí, čo sa stretli s Ježišom, si aspoň svoju vinu a malosť uvedomujú. Keď sa on na nás uprene zadíva, cítime sa v hĺbke srdca usvedčení, že naše myšlienky boli „od veci“ a sme zahanbení faktom, ako dobre v nás on číta. No nič nám nevyčíta, skôr ponúka riešenie, ako si môžeme naplniť túžbu po uznaní a prvenstve – službou blížnym. Vôbec nevadí, ak sa zapíšeme na 150. miesto, lebo ak robíme dobrú prácu, citliví ľudia si ju všimnú a sami nám slovami zabezpečia popularitu. No časom nám začne stačiť aj obyčajná vďačnosť.
TIP NA DNES: