Mária Kohutiarová

Ako to zabolí! Nie je jednoduché prijímať svoje pribúdajúce obmedzenia. Viac bolí telo, viac diagnóz. Viac únavy. Viac stereotypu. Viac neochoty učiť sa v práci nový program na počítači. Viac zabehaných chodníčkov, z ktorých sa už nechce odbočiť. A oveľa väčšia zraniteľnosť. Hej, obschnutá knedľa! Tak mi to nejako mátalo v hlave, keď som odpovedala na výrok svojej priateľky. […]

Mäso pre mnohých ľudí v súčasnosti nie je výnimočným jedlom a mnohí sa dobrovoľne rozhodli byť bez neho v rámci stravovacích návykov. Mať teda pôst od mäsa nie je pre nich žiadna námaha ani obeta. Ako inak sa teda ešte môže dobrý kresťan postiť? Dobrá otázka si vyžaduje dobrú odpoveď – ale my tú našu začneme z iného konca. […]

Ale oveľa horšie sú korene toho, čo sa vytrhať až tak jednoducho nedá. Ani ničím znivočiť. Nepomôže ani extra dobrý psychológ či terapeut. A… čudné… z toho často ani ja preventívny strach nemám. Nie natoľko, aby som bola v strehu a pýtala sa: „Či…?“ Nepríde mi to extra divné, nebezpečné či nútiace do strehu za „pochodu“ života. Na […]

A kríž. Síce na ňom nevidno kruh… ale je tam. Kruh lásky. Tej, ktorá neprestáva milovať napriek ranám, bičovaniu situáciou, pľuvancom neprijatia, pokrikom, sprostým slovám, opusteniu, strate dôstojnosti… Tej lásky, ktorá stále znovu a znovu prichádza a jej zotrvačnosť vo vernosti je silnejšia ako všetky výmole života. Nemôže a nevie prestať milovať. Poprela by sa. Sedím po včerajšom ťažkom […]

Niektoré momenty z vyučovacích hodín sa nedajú zabudnúť. Možno práve preto, že stále tie deti stretávam na ulici a vidím, kam sa ich život momentálne uberá. Dozrievanie je celkom náročný proces, a u človeka v súčasnosti dvakrát. Všetko to, čo sme ako rodičia vkladali do detí v prvých rokoch života sa preveruje práve v období puberty, keď sú deti oveľa citlivejšie na […]

Nemýľte sa: ozaj sme v téme o manželstve. Ale ruku na srdce – nevyzerá často komunikácia medzi nami dvoma presne takto? Iba zoznam úloh? Časy, keď sme sa nevedeli prestať spolu rozprávať, si už pomaly ani nepamätáme: bežná realita života prevalcuje ružové okuliare novomanželov skôr či neskôr. Pre mnohých stačí už len zmena bývania, ostatných […]

Je jedno, či si muž alebo žena. A nezáleží ani na tom, či si pozeráš „šteklivé“ raz do týždňa alebo viackrát. Od prvého okamihu (pretože si musíš priznať, že ťa k tomu znovu ťahá) totiž prehrávaš svoje manželstvo, hoci v ňom ani nemusíš práve byť. A nielen to. Ježiš nám jasne povedal, že pravda nás oslobodí – ak sme […]

A zázračné tlačidlo, ktoré by v okamihu zmenilo veci, by som brala aj vtedy, keď sa deti doma vadia… keď sa im nič nechce… keď máme komunikačnú krízu… keď mi chýba pár hodín času na oddych… keď príde k neporozumeniu v práci… keď… Šťuk… Je to zapnuté. A potom vypnuté. Alebo naskočí obraz, odošle správu. Pohne práčku do chodu. Roztočí […]

Moja milovaná staršia sestra v Pánovi! Píšem Ti. Prepáč, že Ti tykám, ale tak je to pravdivé, hoci si odo mňa staršia a určite si prešla životom medzi ľuďmi aj pred Bohom dlhší čas a dlhšiu cestu ako ja. Potrebujem Ti napísať práve preto, že obe sme ženy – a myslím, že obe sme aj mamy […]

Nech ich máme koľkokoľvek, často zápasíme ako veriaci ľudia s rovnakým otáznikom: Ako dobre vychovávať naše deti, aby z nich vyrástli dobrí ľudia so srdcom plným Boha? Tradícia, či módne vlny? Tí, ktorí už máme svoju polovičku života za sebou, sme často zažili ten typ výchovy, ktorý sa nám príliš nepáčil: síce sme už nemuseli […]

Netušil, ako dlho na maminom pleci visel. Minútu? Desať? Cítil len jej blízkosť a prijatie, čas či nejaké dôležitosti nehrali žiadnu rolu. Zvláštne, má tridsaťštyri rokov a teraz plače, ešte k tomu na verejnom mieste uprostred cudzích ľudí… Prečo vlastne? Zdvihol hlavu, smrkol. Keby mu niekto pred dvadsiatimi štyrmi hodinami povedal, že nepoužije vreckovku… stavil by sa o celú […]

Počúvame to každý rok: Boh prichádza. Boh je blízko. Boh sa znížil až k nám. A my často nevieme „vycítiť“, keď to tak naozaj je – a keď vlastne máme v sebe narodeného Boha. Opýtali sme sa teda tých, ktorí to cítia… Boha pri sebe cítim blízko stále. Fakt. Dokonca aj keď vystrájam, aj keď už na neho „nemám […]

Teda, ona má svoje roky, ale zvonku je fajn. Svetlé drevo, výborná údržba, pekný vzhľad. Sedí do izby, ako má, rozmermi aj prevedením. Bolo treba vymeniť úchytky, no drží a stojí. Ale… Pred pár dňami som k nej predsa len prišla. Skriňa v izbe mojich dospelých synov bola akási čudná. Dvere poodchýlené, napriek tomu, že úchytka je pevná […]

A hoci bolo šero, hustnúce s drobným, nepríjemne studeným, až pichľavým dažďom, jasne videl, že jeho brat… drží v ruke to isté čo on. Pozrel sa na svoju obrovskú bukrétu, ktorú mal problém aj pri svojej vyšportovanej ruke a kondičke udržať. Horúčkovito premýšľal, čo má urobiť a povedať. Ani sa nepamätá, keď boli sami dvaja osamote, iskrenie a pnutie medzi nimi […]

Vošiel dnu trochu nesvoj. Matne si spomínal na to, keď naposledy kupoval kvety. A ešte k tomu pre mamu! Zamračil sa; kdesi hlboko, vo vnútri, ktoré nechcel otvárať ani sa tam vracať, sa zjavil otcov obraz. Otec vedel, že mama kvety miluje, a vždy jej ich nosil. Nebol trochár – nech bola kasa doma akokoľvek plná či prázdna, […]

Skôr ako Mária vložila svojho synčeka do jaslí, boli vystlané slamou. Skôr ako dieťatko príde pod srdce svojej mamy, jej maternica je vystlaná, aby ho prijala. Čo vložíme do jaslí svojho srdca my, aby Emanuel neležal na tvrdom? Svätá slama Netreba špekulovať nad tým, čo do svojich jaslí vložiť. Tá slama malých ľudských snažení je […]

V prvom momente Tomáša obliala horúčosť. Jeho brat! Teda – on ho nepovažuje za brata… nielen pre to podpichovanie so žeriavom. Nežiadalo sa mu ani trošku zdvihnúť, iba jeho príslovečná poctivosť a zvyk neskrývať sa pred zodpovednosťou ho donútili s povzdychom prijať hovor. V okamihu, ako cvakol mobil, zabuchli sa dvere na maličkej miestnosti výpravcu. Tomáš prekvapene zodvihol obrvy, […]

Tomáš sa náhlivo prepchal cez plnú uličku ľudí pri dverách a skôr ako stihol výpravca odpískať, vyskočil z vlaku. Ovial ho chlad a dážď, presne ten studený, hnusný decembrový dážď, čo na juhu Slovenska neráčil zo seba urobiť ani len pokus o snehovú vločku. Striaslo ho, košeľa s drobnou modrotlačou mu rýchlo namokala. Vlak sa medzitým stratil v zákrute a v hmle, nebolo […]

Tridsať rokov je dosť veľa na to, aby mnohí zabudli alebo ani nepoznali históriu, ktorá sa udiala počas totality aj na Slovensku. Životné príbehy tých, ktorí boli vtedy skrytí, no žili vierou a aktívne ju budovali z podzemia, by mali byť odkryté ako vzor. Jedným z takýchto utajených hrdinov je aj Eugen Valovič (70), ktorý s mnohými inými rozbiehal […]

Živé, žiariace oči. Nádherná hebká pokožka dievčat, akoby zo zamatu. Pehy! (Ako dlho ich zo mňa moja stará mama drhla…) Úsmev – každý iný. Tie chlapčenské bicyklové, plné šibalstva. Nežný úsmev mamy. Ustaraný, ale pokojný úsmev otca. Aj tie zovreté pery, akoby skrývajúce bolesť, samotu, ťažkosť, sú plné čara. Odrážajú čosi, čo presahuje videnie očí, […]