Kedy viem, že Boh je vo mne?

Počúvame to každý rok: Boh prichádza. Boh je blízko. Boh sa znížil až k nám. A my často nevieme „vycítiť“, keď to tak naozaj je – a keď vlastne máme v sebe narodeného Boha. Opýtali sme sa teda tých, ktorí to cítia…

Boha pri sebe cítim blízko stále. Fakt. Dokonca aj keď vystrájam, aj keď už na neho „nemám chuť“. Stále je pri mne. Hovorí, počúva, chápe, postrkáva k zmene k lepšiemu obrazu na jeho obraz. Som Bohom milovaný.

Juraj, PR manažér, 45

 

Keď urobí nejaký zázrak v mojom živote.

Ľubomíra, mama na materskej dovolenke, 32

 

Keď mám pri sebe svojich najbližších, ktorých veľmi ľúbim, a cítim sa nimi ľúbený. Keď sa chvíľa zastaví a v tichosti s nimi môžem prežívať jednoduché scény života. Aj cez nich cítim, ako ma Boh požehnáva a miluje.

Karol, IT špecialista, 40

 

V tichosti v komôrke môjho srdca, keď sa s Ním rozprávam a On mi zjavuje seba a to, ako ma miluje…

Zuzana, učiteľka, 43

 

 

Keď sa zrazu vyrieši v živote situácia, napriek tomu, že predtým z ľudských možností už neexistovalo žiadne riešenie. A to ma vedie k vďačnosti voči Bohu, lebo cítim, že iba on sa o to postaral.

Mário, psychológ, 40

 

Keď ráno v tichu a prítmí sedím, hľadiac na kríž, a podarí sa mi nemyslieť na to, čo bolo, a neplánovať budúcnosť – len „bez myšlienok“ byť v Jeho prítomnosti.

Ivan, lekár, 50

 

Nikdy v živote som necítila Boha tak blízko ako teraz, ako v tomto období… keď vidím, ako sa mi dcéra zotavuje po náročnej diagnóze a stave. Cítim ho vo chvíli, keď musím Hanke pichnúť injekcie, o ktorých viem, že sú bolestivé. Jednak vidím, ako statočne to zvláda a prijíma s Božou pomocou, a mne Boh dáva silu jej ich aplikovať. Ďakujeme Bohu za každý prežitý deň… Boh je stále pri nás!

Sandra, mama starajúca sa o dcéru, 41

 

V prírode a v ľuďoch, v odlesku ich tváre.

Janko, stredoškolský učiteľ, 55

 

Necítim, ale vnímam Jeho moc a milosrdný pohľad.

Lucia, mama na materskej dovolenke, 43

 

Keď som ľudsky sama, opustená, neprijatá a On sa mi dá poznať. Malým kvietkom rozvinutým v zamrznutom, snehom pokrytom kvetináči. Alebo myšlienkou od Ducha Svätého, o ktorej viem, že ani náhodou nie je z mojej hlavy. Silou a trpezlivosťou, ktorá nápadne zmení môj obohraný postoj. Konkrétnou odpoveďou na modlitbu.

Katka, žena v domácnosti, 44

 

Boh je blízko neustále, najviac to cítim, keď mu odovzdám všetky svoje predstavy a plány, s ktorými neviem pohnúť.

Laco, radový zamestnanec, 51

 

Keď je moje ego ďaleko…

Ľuboš, manažér, 42

 

 

Keď pociťujem nevysvetliteľný pokoj a žiadny strach, vtedy cítim, že Boh je blízko.

Iveta, mama na materskej dovolenke, 36

 

Po spovedi…

Helena, zubná technička, 42

 

Keď sú pri mne moje deti s úsmevom na perách.

Ján, stavbár, 45

 

Keď je mi najťažšie…

Marián, technik, 62

 

Keď som sama, opustená, nepochopená, nemilovaná, keď je mi mizerne… vtedy je mi On najbližšie…

Daniela, invalidná dôchodkyňa, 52

 

Keď sa dotkne môjho srdca v modlitbe slovami plnými lásky alebo keď mi prejaví lásku skrze druhých ľudí… Tiež vo chvíľach, keď by moja ľudská prirodzenosť reagovala úplne inak a ja napriek tomu dokážem zostať pokojná.

Eva, mama na materskej dovolenke, 39

 

Vždy vtedy, keď si nájdem čas a pokoj obrátiť sa k Nemu celým srdcom…

Erika, riaditeľka súkromného CVČ, 50

 

Keď si nájdem čas na ticho, prípadne ešte keď mi pošle z neba nejakú „esemesku“ – drobnú situáciu, cez ktorú mi povie, že ma má rád.

Bety, mama na materskej dovolenke, 26

 

 

Keď ma ročná dcéra objíma, bozkáva. Keď počúvam tlkot manželovho srdca. Keď hľadím na Hostiu. Božia tvár a dar bytia tu. Teraz mám byť vďačná. A som.

Daniela, mama na materskej dovolenke, 35

 

Hneď ráno, keď sa teším, že mi dal ďalší nový deň…

Anička, ekonómka, 50