Nastielanie slamy

Skôr ako Mária vložila svojho synčeka do jaslí, boli vystlané slamou. Skôr ako dieťatko príde pod srdce svojej mamy, jej maternica je vystlaná, aby ho prijala. Čo vložíme do jaslí svojho srdca my, aby Emanuel neležal na tvrdom?

Svätá slama

Netreba špekulovať nad tým, čo do svojich jaslí vložiť. Tá slama malých ľudských snažení je celkom fajn. Možno sa znovu zháčime, tak ako pastieri, keď našli Dieťa ležať iba v slame. Je to dosť dobré pre Boha? Ale On vie, že sme vo „výkonoch srdca“ často biedni. Lepšia je teda čistá, voňavá slama ako nič. Lebo slama znamená, že som dal, čo som vedel teraz dať najlepšie. Zo srdca. Boh nemá problém si ľahnúť do prirodzenosti a úprimnosti každého jedného z nás. Takéto nastlanie srdca nepichá ani Dieťa. Lebo práve v pokore a jednoduchosti darovania (sa) dostáva slama posvätnosť hodnú vloženia Pomazaného do môjho srdca. Poďme ju teda ukladať… možno steblo po steble…

 

Slama túžby

Slovíčko túžba sa nám trošku zo slovníka stratilo. Možno tým, že si rýchlo plníme sny, všetko sa dá preklikať na internete, objednať, vyplatiť, príde kuriér a hotovo. Stratili sme silu predstáv po niečom a niekom, kto by tak naplnil naše srdce, až by bolelo nedočkavosťou po jeho skutočnej prítomnosti. Stratili sme nielen vinou priskorých vianočných reklám nádherný ošiaľ srdca, ktoré je nespokojné, kým znovu neobjíme, kým znovu nevidí, nepočuje, necíti milovaného. Pritom: všetko to, čo stojí za to a čoho sa nechceme vzdať, sa začalo – túžbou.

A tak, aby sme mohli vložiť slamu túžby, treba sa nám opýtať: Kto je pre mňa nenahraditeľný v mojom živote? Kto mi tak chýba, že neviem bez neho byť? Kto je ten niekto s názvom No 1? Na túto otázku odpovedaj pravdivo. Lebo bez toho, aby si si povedal, že jedinou najväčšou túžbou tvojho srdca je Boh, nemôžeš nastlať slamu túžby po ňom. A bez tejto slamy nemôžeš nastlať ani tú ďalšiu – pretože celé vystlanie stráca zmysel. Ak je Boh tým, kto ti najviac chýba… tvoje prvé steblá slamy nech sú práve steblá túžby po jeho blízkosti, po jednote s ním… po tom, aby prišiel a už neodchádzal… Každá jedna tichá modlitba volania „Veni, Domine!“ v tvojom srdci vkladá do tvojich jaslí srdca voňavú, pukavú slamu. Do takej si Boh rád ľahne, lebo je tam túžený, očakávaný, pozvaný a vítaný.

 

 

Slama tajomstva

Keď sme boli malí, tajomstvo bolo pre nás úžasné! Trošku strachu a trošku fantázie, trošku napätia a nedočkavosti, ako to bude, až… Odhalenia boli nádherné a často presahovali naše predstavy. Škoda, že sme tajomstvo ako dospelí odsunuli nabok, lebo všetko vraj vieme. Chceme príliš vstúpiť do každého detailu, o všetkom rozhodovať, mať všetko pevne v rukách a byť si istí. Možno by sme niektorí potrebovali skôr Boha poisťováka, ako Boha prekvapení. Ale teraz k nám chce prísť ležať do jasieľ ten druhý, ten, ktorý potrebuje prísť tajomne. Bez toho, aby sme vedeli, ako a kedy presne príde, čo bude mať oblečené a kto ho bude sprevádzať. Nepošle esemesku, že už je na ceste. Nezaklope. Nezasvieti. Chce vojsť len tak, aby nás prekvapil. Ak chceš nastlať slamu tajomstva, dovoľ, aby Boh riadil tvoj život… tvoje plány… tvoje dni… tvoju prácu, život, manželstvo a školu… ba aj to, kde zaparkuješ a čo budeš jesť, keď na účte máš do výplaty len pár drobných. Pusti opraty. Prestaň vyžadovať čo najdetailnejšie informácie o tom, čo sa bude v najbližších piatich minútach, hodinách, dňoch diať. Nechci mať všetko pod palcom. Vložiť slamu tajomstva môže len ten, kto naplno dôveruje Bohu. Potom sa dočká prekvapení, ktoré by mu žiadne dokonalé plánovanie nezaručilo. Nezabudni: ani Jozef s Máriou nemali inú možnosť, a to boli poverení chrániť Dieťa. Do poslednej chvíle nebolo isté, kde sa narodí – a pritom miesto, ktoré si Boh tajomne vybral, sa ukázalo prekvapujúco úžasné na šírenie zvesti, že Emanuel je už tu!

 

Slama ticha

Ak si nastlal, pokračuj ešte ďalej – Dieťaťu sa musí ležať pohodlne. Teraz nastal čas vložiť do tvojich jasieľ slamu ticha. Ešte vôbec vieš, čo to je? Ticho je presne to, keď mlčíš (a pritom nik nie je urazený). Ticho je to, že je vypnutý počítač, mobil, televízor, rádio. Ticho je to, že nekontroluješ každú chvíľu svoj facebookový profil a nepočítaš pribúdanie lajkov. Ticho je to, že nie si nervózny, lebo ťa nik už polhodinu neoslovil alebo dokonca nepochválil. Ticho je priestor, kde si vychutnávaš pokoj. (A nie preto, lebo ten otravný kolega už šiel domov.) Ticho je, keď spočinieš bez behania a vnímaš všetko naokolo a ešte viac svoje ja, svoju dušu. Ticho je čas, keď si uvedomuješ, že Boh je tu. Slamu ticha je veľmi ťažké vkladať. Ale je to tá jemnejšia vrstva slamy, ktorá zaručí, že Očakávaného nebude nič nepríjemne tlačiť. Skús jej dať čo najviac.

 

Slama drobností

Ešte aj Jozef sa zohol, aby zo zeme pozbieral drobné kúsky slamy a rozsypal ich navrch skôr, ako Mária položila zabalené Dieťa do jasličiek. Padali a boli celé zlaté, nežné a voňavé. Presne tak, ako všetky malé drobnosti, ktoré nik neuvidí, iba Boh. Strácajú sa pri mega projektoch a úspešných výkonoch, ktoré sa oceňujú ako Čin roka či Krištáľové krídlo. Ale práve tieto maličkosti, tie drobné františkovské snaženia robia svet lepším miestom na život – a jasle tvojho srdca tým najlepším miestom pre narodeného Kráľa. Umyť riad za manžela/manželku. Sadnúť si pokojne k úlohám pri trucujúcom siedmakovi. Vytrápiť sa so zablatenými topánkami, ktoré sa nikomu po túre nechce umyť – a s úsmevom ich bez slova čisté položiť do poličky. Uvariť kávu kolegom skôr, ako o to poprosia a otvoriť k nim škatuľku sušienok. Zastaviť autom na krajnici a vziať do kostola ponáhľajúcu sa paniu z tretej ulice. Pešo by to nestihla. Napísať povzbudzujúcu esemesku tým, ktorých si už dávno nevidel, alebo sa dlho neozvali. Len tak. Zatelefonovať mame. Usmiať sa na predavačku v obchode a poďakovať sa jej tak úprimne a nahlas, až na chvíľu zastane pri pokladni čas. Pochváliť suseda za natretý plot. Vymyslieť prekvapko pre rodinu, ktorá sa zbiera z finančných ťažkostí. Bez toho, aby vedeli, od koho to prišlo. Máš iks nápadov a možností. Len sa dobre pozri. Slama drobností je rozhádzaná tak nahusto a všade, že nemáš šancu to nevidieť. Môžeš iba… nechcieť. Ale to už hádam nie, jasle sú skoro plné, už len túto vrstvu!

… a skôr, ako položíš posledné stebielko, otvoria sa dvere a ktosi príde…