Mária Kohutiarová

Nemýľte sa: ozaj sme v téme o manželstve. Ale ruku na srdce – nevyzerá často komunikácia medzi nami dvoma presne takto? Iba zoznam úloh? Časy, keď sme sa nevedeli prestať spolu rozprávať, si už pomaly ani nepamätáme: bežná realita života prevalcuje ružové okuliare novomanželov skôr či neskôr. Pre mnohých stačí už len zmena bývania, ostatných […]

Je jedno, či si muž alebo žena. A nezáleží ani na tom, či si pozeráš „šteklivé“ raz do týždňa alebo viackrát. Od prvého okamihu (pretože si musíš priznať, že ťa k tomu znovu ťahá) totiž prehrávaš svoje manželstvo, hoci v ňom ani nemusíš práve byť. A nielen to. Ježiš nám jasne povedal, že pravda nás oslobodí – ak sme […]

A zázračné tlačidlo, ktoré by v okamihu zmenilo veci, by som brala aj vtedy, keď sa deti doma vadia… keď sa im nič nechce… keď máme komunikačnú krízu… keď mi chýba pár hodín času na oddych… keď príde k neporozumeniu v práci… keď… Šťuk… Je to zapnuté. A potom vypnuté. Alebo naskočí obraz, odošle správu. Pohne práčku do chodu. Roztočí […]

Moja milovaná staršia sestra v Pánovi! Píšem Ti. Prepáč, že Ti tykám, ale tak je to pravdivé, hoci si odo mňa staršia a určite si prešla životom medzi ľuďmi aj pred Bohom dlhší čas a dlhšiu cestu ako ja. Potrebujem Ti napísať práve preto, že obe sme ženy – a myslím, že obe sme aj mamy […]

Nech ich máme koľkokoľvek, často zápasíme ako veriaci ľudia s rovnakým otáznikom: Ako dobre vychovávať naše deti, aby z nich vyrástli dobrí ľudia so srdcom plným Boha? Tradícia, či módne vlny? Tí, ktorí už máme svoju polovičku života za sebou, sme často zažili ten typ výchovy, ktorý sa nám príliš nepáčil: síce sme už nemuseli […]

Netušil, ako dlho na maminom pleci visel. Minútu? Desať? Cítil len jej blízkosť a prijatie, čas či nejaké dôležitosti nehrali žiadnu rolu. Zvláštne, má tridsaťštyri rokov a teraz plače, ešte k tomu na verejnom mieste uprostred cudzích ľudí… Prečo vlastne? Zdvihol hlavu, smrkol. Keby mu niekto pred dvadsiatimi štyrmi hodinami povedal, že nepoužije vreckovku… stavil by sa o celú […]

Počúvame to každý rok: Boh prichádza. Boh je blízko. Boh sa znížil až k nám. A my často nevieme „vycítiť“, keď to tak naozaj je – a keď vlastne máme v sebe narodeného Boha. Opýtali sme sa teda tých, ktorí to cítia… Boha pri sebe cítim blízko stále. Fakt. Dokonca aj keď vystrájam, aj keď už na neho „nemám […]

Teda, ona má svoje roky, ale zvonku je fajn. Svetlé drevo, výborná údržba, pekný vzhľad. Sedí do izby, ako má, rozmermi aj prevedením. Bolo treba vymeniť úchytky, no drží a stojí. Ale… Pred pár dňami som k nej predsa len prišla. Skriňa v izbe mojich dospelých synov bola akási čudná. Dvere poodchýlené, napriek tomu, že úchytka je pevná […]

A hoci bolo šero, hustnúce s drobným, nepríjemne studeným, až pichľavým dažďom, jasne videl, že jeho brat… drží v ruke to isté čo on. Pozrel sa na svoju obrovskú bukrétu, ktorú mal problém aj pri svojej vyšportovanej ruke a kondičke udržať. Horúčkovito premýšľal, čo má urobiť a povedať. Ani sa nepamätá, keď boli sami dvaja osamote, iskrenie a pnutie medzi nimi […]

Vošiel dnu trochu nesvoj. Matne si spomínal na to, keď naposledy kupoval kvety. A ešte k tomu pre mamu! Zamračil sa; kdesi hlboko, vo vnútri, ktoré nechcel otvárať ani sa tam vracať, sa zjavil otcov obraz. Otec vedel, že mama kvety miluje, a vždy jej ich nosil. Nebol trochár – nech bola kasa doma akokoľvek plná či prázdna, […]

Skôr ako Mária vložila svojho synčeka do jaslí, boli vystlané slamou. Skôr ako dieťatko príde pod srdce svojej mamy, jej maternica je vystlaná, aby ho prijala. Čo vložíme do jaslí svojho srdca my, aby Emanuel neležal na tvrdom? Svätá slama Netreba špekulovať nad tým, čo do svojich jaslí vložiť. Tá slama malých ľudských snažení je […]

V prvom momente Tomáša obliala horúčosť. Jeho brat! Teda – on ho nepovažuje za brata… nielen pre to podpichovanie so žeriavom. Nežiadalo sa mu ani trošku zdvihnúť, iba jeho príslovečná poctivosť a zvyk neskrývať sa pred zodpovednosťou ho donútili s povzdychom prijať hovor. V okamihu, ako cvakol mobil, zabuchli sa dvere na maličkej miestnosti výpravcu. Tomáš prekvapene zodvihol obrvy, […]

Tomáš sa náhlivo prepchal cez plnú uličku ľudí pri dverách a skôr ako stihol výpravca odpískať, vyskočil z vlaku. Ovial ho chlad a dážď, presne ten studený, hnusný decembrový dážď, čo na juhu Slovenska neráčil zo seba urobiť ani len pokus o snehovú vločku. Striaslo ho, košeľa s drobnou modrotlačou mu rýchlo namokala. Vlak sa medzitým stratil v zákrute a v hmle, nebolo […]

Tridsať rokov je dosť veľa na to, aby mnohí zabudli alebo ani nepoznali históriu, ktorá sa udiala počas totality aj na Slovensku. Životné príbehy tých, ktorí boli vtedy skrytí, no žili vierou a aktívne ju budovali z podzemia, by mali byť odkryté ako vzor. Jedným z takýchto utajených hrdinov je aj Eugen Valovič (70), ktorý s mnohými inými rozbiehal […]

Živé, žiariace oči. Nádherná hebká pokožka dievčat, akoby zo zamatu. Pehy! (Ako dlho ich zo mňa moja stará mama drhla…) Úsmev – každý iný. Tie chlapčenské bicyklové, plné šibalstva. Nežný úsmev mamy. Ustaraný, ale pokojný úsmev otca. Aj tie zovreté pery, akoby skrývajúce bolesť, samotu, ťažkosť, sú plné čara. Odrážajú čosi, čo presahuje videnie očí, […]

Tomáš vypol obratom telefón, ani nepočúval, čo ešte Stano hovorí. Nervózne ho hodil do príručnej tašky a zavrel oči. Dnes už nechcel vidieť a počuť nikoho. Stačilo! V okamihu, ako sa v Tomášovom zornom poli objavila aj ošľahaná, no dobrosrdečná tvár muža z vedľajšieho sedadla MHD, akoby ho opustila súdnosť. Intuitívne vyrazil vpred, no plná hala ľudí mu nedávala šancu. […]

Na našom internetovom portáli www.slovoplus.sk prinášame počas Adventného obdobia špeciálnu poviedku, o ktorej pokračovaní budete rozhodovať vy, naši čitatelia. Každý diel ukončíme dvoma možnosťami, z ktorých môžete za jednu hlasovať a autorka Mária Kohutiarová bude pokračovať v písaní víťaznou odpoveďou. Priložil čipovú kartu k čítačke a počkal, kým ho otočné rameno pustí von. Pred ním aj za ním sa hrnuli kolegovia, […]

Len Boh môže vymyslieť také stretnutia, akých sa mne dostalo! Teraz nemyslím len na tie s mojimi rodičmi a blízkymi na našom skalnom sídle, hrade Javier, v Španielsku. Ani na tie, ktoré som zažil na univerzite v Paríži, hoci ma škola bavila a nebol som nikdy odľud. (Liturgická spomienka: 3. 12.) Najlepšie stretnutia boli vždy tie, ktoré ma posúvali dopredu […]

Svet môjho Boha. Môj domov. Domov tých, ktorí odišli čistí. Očarujúci domov aj pre nás, ak budeme žiť pripravení. Vstala som. Čakalo ma šoférovanie, bolo treba ísť do mesta. A ešte aj kúsok ďalej. Povinnosti občas nepustia, termíny sú jasné. Pohľad do záhrady bol však iný ako včera či pár dní predtým. Zem dýchala paru, všetko […]

Niektoré príbehy, ktoré zažili ľudia v tajnej cirkvi, by nevymyslel žiadny scenárista: okamihy, keď pri poznaní systému špionáže a trestov prostredníctvom vtedajšej moci šlo o veľa – a práve tu sa formovali osobnosti. Zabudnúť na tento čas sa určite nemá! Osobitná Božia ochrana nad Slovenskom Často, keď sa pri diskusiách s mladými ľuďmi vraciam k obdobiu komunizmu na Slovensku, opakujem, že […]