O čom svedčí váš hnev?

Vedeli ste, že niektorí ľudia vidia na červeno, keď ich schytí hnev? Príslušné časti mozgu odpovedajú, keď emócie naberajú na obrátkach, a vytvárajú fyzické reakcie. Hnev však vo väčšine prípadov neprináša nič dobré. Aj v Biblii sa píše: „Človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (Jak 1, 20)

Autor: Jennifer Waddlová

Hoci existuje aj forma spravodlivého hnevu, o ktorej sa píše v dvadsiatej prvej kapitole Evanjelia podľa Matúša, keď Ježiš prevrátil stoly kupcom v chráme svojho Otca, nie je to prejav hnevu, ktorý vidíme alebo zažívame bežne. Keď hnev pretrváva, na povrch sa vynárajú varovné znaky, že niečo treba zmeniť.

Hnev sa vám snaží povedať týchto desať dôležitých skutočností.

 

1. Potrebujete prestávku

Ak cítite, že vnútri bojujete s hnevom, ak máte pocit, že to vo vás vrie, ba o chvíľu vybuchne, jednoznačne potrebujete prestávku. Hoci viete, že si nemôžete dovoliť odísť na dlho, posnažte sa odísť aspoň na krátku dovolenku. Niekoľko dní oddychu môže spraviť zázraky, aby ste sa vymanili z bludného kruhu hnevu. Popravde, tento varovný signál vraví, že si musíte vziať voľno.

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11, 28 – 30)

 

2. Neviete sa zbaviť zlozvyku

Naučili ste sa, ako v sebe podnecovať hnev, alebo ste upadli do zvyku podriadiť tejto emócii všetky ostatné? Nech je to akokoľvek, so zlozvykom je možné skoncovať. Prvý krok je byť úprimný k Bohu a k sebe. Priznajte si, že z hnevu sa pre vás stal zvyk, ktorý už nechcete. Potom poproste Boha, aby zlomil vaše reťaze, ktoré sú späté s touto emóciou, z ktorej sa stal zvyk.

„Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1 Jn 1, 9)

 

 

3. Máte obavy

Hnev niekedy dvíha svoju hnusnú tvár, keď sa neustále o čosi obávame. Nepriznáme si, že máme strach, ale hnev používame ako obranný mechanizmus. Aby sme sa vymanili z tohto nekonečného cyklu, budeme potrebovať veľkú dávku modlitby a pevnej vôle. Spísať si obavy, ktoré pociťujeme v najhlbšom vnútri, môže byť veľmi užitočné. Pomáha to prísť na to, ako sa vás zhosťuje hnev.

„Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?“ (Mt 6, 25 – 27)

 

4. Sústredíte sa na vonkajšok

Venovanie pozornosti vonkajším veciam, ako je fyzický vzhľad, dosiahnuté výsledky a svetský úspech, môže rozdúchať hnev; vyvoláva totiž potrebu stále niečo dokazovať sebe či druhým. Možno dychtíte po tom, aby ste preukázali, že ste schopní a kvalifikovaní, no odmietnutie vo vás vzbudí hnev. Biblia nám pripomína, aby sme nežili podľa tela, ale duchovne. Prečítať si List Galaťanom je skvelý začiatok, ako sa popasovať s telesným hnevom.

„Hovorím vám však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo chcete.“ (Gal 5, 16 – 17)

 

5. Snažíte sa kontrolovať druhých

Snaha kontrolovať iných takmer vždy vyvoláva hnev. Je ťažké priznať si to, ale keď ľudia nerobia to, čo chceme, sme vytočení. Avšak je dôležité pamätať si, že nad druhými nemáme žiadnu moc, len nad sebou. Môžeme sa nahnevať a trvať na tom, aby druhí urobili to, čo chceme, ale to nie je spôsob, ako jednať s ľuďmi podľa Boha. Kľúčom k tomu, aby sme prestali druhých kontrolovať, je komunikácia. Namiesto toho, aby sme sa okamžite nahnevali, pokojne si o tom pohovorme.

„Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.“ (Prís 15, 1)

 

 

6.  Nedôverujete Bohu

Semienko hnevu je zvyčajne zasadené pre to, že neveríme. Áno, môžete mi v tomto odporovať, najmä ak milujete Pána a snažíte sa mu dôverovať. Buďme však úplne čestní – mnohé hnevlivé reakcie majú súvis s nedostatkom dôvery. Možno vám už prišli na um podobné myšlienky, ktoré vyjadrujú nedôveru: „Mohol som vedieť, že Boh mi nepríde na pomoc. Boh ma sklamal, nemôžem mu už dôverovať. Boh vedel, čo chcem, asi ho nezaujímam.“

Nedovoľte nedôvere, aby vo vás spustila hnev. Naopak, vykríknite: „Pane, verím. Pomôž mojej nevere!“ (porov. Mk 9, 24)

 

7. Problémy neriešite hneď

V Biblii sa jasne píše, že nad svojím hnevom nemáme nechať zapadnúť slnko, a je na to pádny dôvod. Dovoliť hnevu, aby v nás pretrvával, pozýva nepriateľa, aby sa zhostil kormidla. Napokon diabol využije každú príležitosť, aby do ohňa prilial trocha oleja.

Zaoberajte sa svojimi problémami hneď, ako môžete. Nedovoľte, aby vo vás kvasili a zasievali odpor. Udržiavať v sebe zášť neprináša žiadne dobro. Porozprávajte sa, odpustite a nechajte to, čo vo vás vzbudzovalo hnev, plávať.

„Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi!“ (Ef 4, 26 – 27)

 

8. Príliš veľa času trávite v mediálnom svete

Televízia, sociálne siete, videohry či rozhlasové správy sa môžu poriadne pohrať s našimi emóciami. Obrazy a správy, ktoré nám médiá denne predkladajú, môžu ovplyvniť spôsob, ako reagujeme a ako pristupujeme k druhým.

Smutné je, že si to vôbec nemusíme uvedomiť a svoje emócie spojiť s médiami. Vidíme alebo počujeme niečo, čo nás rozhorčí, ale keďže nás bombardujú toľké informácie, vôbec nemusíme vedieť, čo je skutočným zdrojom nášho hnevu.

Posnažte sa obmedziť čas strávený pred televízorom. Zapnite si v mobile tichý režim a venujte sa ľuďom okolo seba. Užívajte si to, čo máte radi a čo nemá nič spoločné s médiami. Ako sa spieva v jednej starej detskej pesničke: „Dávaj pozor, malé oko, čo vidíš, dávaj pozor, malé ucho, čo čuješ.“

„Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.“ (Prís 4, 23)

 

 

9. Ocitli ste sa v pasci porovnávania

Hnev sa môže prejaviť, ak sa neustále porovnávame s inými a zdá sa nám, že my sme tí horší. Potom sa cítime opovrhovaní, zanedbávaní a myslíme si, že aj Boh na nás zabudol, keď porovnáme svoju situáciu s okolnosťami, ktoré prežívajú druhí. Napokon sa môže stať, že zo všetkého budeme viniť Boha.

Pamätajte si slová, ktoré vyriekol Jób: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ (Jób 1, 21)

Porovnávať sa s druhými a potom vyčítať Bohu, že nám nedal to isté, je varovný signál, že hnev sa zhosťuje toho najlepšieho v nás.

 

10. Zabudli ste na dve najdôležitejšie prikázania

To najdôležitejšie, čo sa vám hnev snaží povedať, je, že ste sa prestali riadiť dvomi najdôležitejšími prikázaniami.

„Ježiš mu povedal: ,Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘“ (Mt 22, 37 – 39)

Povedzme si úprimne, nespravodlivý hnev je opakom lásky. Porušuje dve najdôležitejšie prikázania, vlastne je doslova proti nim. Možno je načase vrátiť sa k základnému dôvodu, prečo umlčať hnev – milovať Boha celým svojím srdcom, dušou a silou a milovať druhých ako seba samých.