Kým je pre mňa Mária?

Aký je tvoj príbeh s Máriou? Ten môj má hneď niekoľko kapitol. Tradičnú zbožnosť, chladné odcudzenie, obdiv aj budovanie vzťahu. Ďalšie a ďalšie stránky tohto príbehu stále pribúdajú…

Možno to poznáš. Možno vieš, aké to je byť racionálnym typom, ktorý dôveruje svojej logike… Tak ako ja. Táto charakterová črta vplýva na všetky oblasti môjho života. Veľký dopad to spočiatku malo aj na môj vzťah s Máriou, našou nebeskou Mamou.

 

MÁRIA, ORODOVNICA MOJA

Od mala som bola vedená k mariánskej úcte, ale keď som v tínedžerskom veku začala prehodnocovať svoje postoje, stále menej mi dávalo zmysel riešiť životné výzvy s Máriou. Veď ona predsa „len“ oroduje u Nebeského Otca, Ježiša, Ducha Svätého, Trojjediného Boha. „Len.“ Zdá sa mi to smiešne, keď to teraz píšem. Čo už. Mladosť – pochabosť.

Moja logická myseľ nelogicky presvedčená o tom, že určite má všetky dostupné informácie, aby situáciu správne vyhodnotila, sa rozhodla všetko riešiť „napriamo“, s Bohom.

Našťastie sa nado mnou Nebeský Otec zmiloval a pripomenul mi, že zďaleka nemám všetky dostupné informácie. A o čo prichádzam, keď na Máriu zabúdam a neutiekam sa pod jej ochranu. Neviem, akým spôsobom mi tá myšlienka pristála v hlave… Či cez nejakú prednášku, pieseň či čítanie Božieho slova. Zrazu som si len uvedomila, čo to znamená „orodovať“ a že to rozhodne nie je „len“.

Uvedomila som si, že ona je v nebi a ja na Zemi. Ona je večne svätá, ja sa svätosť deň čo deň snažím žiť. Ľutovať hriechy a prijímať Božiu milosť, ktorú mi obnovuje každé ráno, a najmä vo sviatosti zmierenia. Jej modlitby a moje modlitby sa predsa vôbec nedajú porovnať. Ona, ktorá vidí Boha z tváre do tváre, vie dokonalo prosiť. Nie ako ja, ktorá sa to len učí. Ako hovorí sv. Jakub: „Prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte.“

No a potom, vzťah dieťaťa a matky je predsa výnimočný. Som presvedčená, že Ježiš nás určite všetkých miluje rovnako veľa, ale osobne si myslím, že Máriu špeciálnym spôsobom. Ako len dieťa môže milovať matku. Pripomína nám to napríklad príbeh o svadbe v Káne Galilejskej. Jeho čas ešte nenadišiel… Ale čo by nespravil pre mamu.

 

 

MÁRIA, MÔJ VZOR

Keď som pochopila, aké dôležité je prosiť Máriu o orodovanie, začala som vstupovať do ďalšieho levelu nášho vzájomného vzťahu. Uvedomila som si, že mi ju Nebeský Otec dáva aj ako úžasný celoživotný vzor. Toľko sa toho od nej môžem naučiť!

Vždy som chcela byť ženou podľa Božieho srdca a Mária ňou predsa bola. Uchránená od dedičného hriechu, dokonalý človek už tu na Zemi. Bola tým, čo o nej Boh sníval od počiatku stvorenia. Bez škvrny či vrásky hriechu.

A tak sa mi stala inšpiráciou a idolom, ku ktorému vzhliadam. Mária bojujúca, Mária putujúca, Mária dôverujúca. Mária, ktorá sa nebojí ozvať. Mária, ktorá vie ticho počúvať… zneli mi v srdci moje osobné litánie.

Keď prišiel čas vybrať si svojho birmovného patróna, dlho som váhala. Premýšľala som o rôznych sväticiach a nie a nie sa rozhodnúť. V tom mi svitlo. Mária! Vzor dokonalej ženskosti, plná Ducha Svätého, žijúca v spoločenstve prvotnej Cirkvi.

V jej príklade som nachádzala odpoveď na otázky, ktoré mi na prahu dospelosti vírili hlavou. Otázky mladej ženy túžiacej žiť ženskosť, ako ju pre ňu vysníval Boh. Otázky mladej kresťanky objavujúcej vzťah s Duchom Svätým. Kresťanky túžiacej mať pre neho srdce otvorené dokorán, aby ju mohol naplniť. Otázky bunky Cirkvi, ktorá sa učí žiť v spoločenstve.

 

MÁRIA, MOJA PRIATEĽKA

Ďalšia kapitola môjho príbehu s Máriou hovorí o budovaní si vzájomného priateľského vzťahu. Mária, ktorá rozumie tomu, čo prežívam ako dcéra, manželka a matka.

Mária, ktorá tiež bola a je ženou so špecifickým svetom, na ktorý ešte nikto nenapísal výkladový slovník a pokusy o zostavenie akýchkoľvek príručiek na pochopenie ženského sveta skončili skôr neúspešne. Vedomie toho, že aj ona to žila a nedopadlo to katastrofou, povzbudzuje.

Som Gabriela Mária a už teraz sa teším na to, o čom budú najbližšie stránky tohto príbehu…