Zuzana Petruľáková #ziveslovo

Aké odvážne slová o sebe vyslovuje skromná Panna Mária! Myslím si, že sama od seba by také čosi nikdy nepovedala. Ale po jej „áno“ Bohu, po súhlase s jeho plánom na ňu zostúpil Duch Svätý a s ním môže vyriecť aj takéto sebavedomé tvrdenia. Navyše blahoslaviť ju budú pre veci, ktoré jej urobil Boh, nie za jej zásluhy. Takže […]

Pod slovíčkom „obchodovať“ môžeme chápať výmenu hodnôt – ja niečo prinášam druhým a niečo iné za to získavam. Musíme vyjsť zo svojej ulity, zo svojho pohodlia a aktívne vstupovať do vzťahu s druhými – deliť sa s nimi o svoje dary a nechať sa od nich obohatiť tými ich. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme svoje míny dávali do obehu. Aby sme […]

Napriek tomu, že farizeji chceli Ježiša podchytiť v slove, chceli ho dostať, nachytať a odsúdiť, aj oni sami ho uznávali. Vedeli, že vždy vraví pravdu, že podľa pravdy učí Božej ceste. Myslím si, že ani netušili, akú veľkú pravdu majú. Že sám Ježiš je Pravdou. Veríme i my tejto Pravde? Veríme Ježišovým slovám aspoň toľko, ako im verili […]

Dnešné evanjelium je krátke, ale spomína mená, ktoré sú mi blízke. Zuzana ani Jana sa v Biblii často nevyskytujú a tu sú prítomné obe! Fíha, s Ježišom chodila moja menovkyňa! Aké by to bolo, keby som s ním chodila v jeho sprievode aj ja? Ako by ma táto skúsenosť premieňala? A s Ježišom dokonca chodila i menovkyňa mojej mamy. Aké by to bolo, […]

Človek by si myslel, že keď apoštoli tak dlho chodili s Ježišom, budú trošku „na úrovni“. A nie klásť detinské otázky: „Čo z toho budeme mať?“ Toto čítanie mi vlastne prináša slobodu, pokoj a nádej. Keď učeníci neboli dokonalí, hoci strávili čas s dokonalým Učiteľom, je nereálne, aby som taká bola ja. Napriek tomu môžem byť vďaka Božiemu milosrdenstvu spasená. […]

Je pozoruhodné, že napriek času, ktorý Mária Magdaléna s Ježišom strávila, ho nespoznala. Zareagovala, až keď ju oslovil menom – Mária. Vtedy sa jej otvorili oči – alebo skôr srdce? A uvedomila si, kto to je. Skúsme sa vžiť do situácie, ktorá sa odohrala. Pohodlne sa usaďme, zatvorme si oči a predstavme si celú scénu a seba v role Márie […]

Odpustiť neznamená, že by sme mali zabudnúť na to, že nám druhý ublížil, alebo že by sme sa mali tváriť, že nás to už nebolí. Odpustiť znamená, že si pamätáme zranenie, ktoré nám druhý spôsobil, ale v budúcnosti to nepoužijeme proti nemu. Vždy, keď budujeme vzťahy, otvárame sa možnosti, že nám niekto ublíži. Bez toho to […]

Tak ako učeníci, aj každý z nás má svoje témy, záležitosti či vzťahy, ktoré ho trápia. Ježiš nám vlieva nádej – „dúfajte, ja som premohol svet“. Môžeme sa svojimi pochmúrnymi myšlienkami nechať zahlcovať, voľkať si v nich, ľutovať sa… alebo ich môžeme odovzdať Ježišovi. A čerpať od neho jeho nádej. Napíše sa to ľahko, žiť je to však […]

Učeníci Ježiša čakali, no on stále nechodil. A keď napokon prišiel, ani ho nespoznali. Hoci s ním zažili množstvo nečakaných situácií a zázrakov, očividne nepredpokladali, že by za nimi mohol prísť po mori. A predsa prišiel tadiaľ. Učme sa mať otvorené srdce pre nečakané situácie. Učme sa nachádzať v nich Ježiša. I vtedy, keď neprichádza po ceste, ale po mori – […]

Čiu vôľu hľadáme my? Koľkokrát súdime druhých – ako vyzerajú, ako sa správajú, ako uvažujú… My sami predsa vieme najlepšie, ako by to malo byť, ako by to malo vo svete fungovať. Máme „svoju pravdu“, ktorá je „jediná správna“. No nie? A pritom sa zabúdame pozerať na druhých očami „toho, ktorý ma poslal“, a hľadať jeho vôľu. […]

V puberte sa mi nálada menila ako na hojdačke a moje prejavy boli neraz dosť nepríjemné. Mám na to teraz nárok! myslela som si. Až mi raz bliklo svetielko – výzvou nie je správať sa, ako mi kážu emócie, ale naučiť sa ovládať (navigovať) ich! Zrelý človek predsa nereaguje automaticky na každú náladu, vie svoje reakcie kontrolovať. […]

Nebeské kráľovstvo sa približuje a je na nás, čo s touto informáciou spravíme. Začneme sa snažiť? Ježišova rada je iná. Nehovorí o tom, aby sme si miesto v nebeskom kráľovstve vybojovali, zaslúžili si ho. Nehovorí nič o tom, aby sme podávali výkon. Naopak, dnes nám Ježiš odporúča „robiť pokánie“. Byť aktívny smerom dnu, do seba. Stíšiť sa. Sadnúť si do […]