Zranená a vyčerpaná žena: Ako nestratiť samu seba?

Čo to znamená byť ženou? Aké je jej životné povolanie? Čo má pre Boha hodnotu? Čo od ženy chce? Čo chcem ja ako žena? Nie sme len kópie jedna druhej. Boh miluje rozmanitosť a každú z nás stvoril jedinečne. No na našej životnej ceste nie sme samy. Zdieľame medzi sebou viac, než si väčšina z nás uvedomuje. Máme ženské srdce. A preto pri zamýšľaní sa o ženskosti musíme začať práve tam, lebo ako nám hovorí Písmo, srdce je stredom toho všetkého. Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života (Prís 4, 23).

A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril (Gn1, 27). Premýšľajme o tom. Boh nás stvoril ako ženy. Čokoľvek znamená nosiť Boží obraz, robíme to ako ženy, ženským spôsobom. A Boží obraz nosíme práve vo svojom srdci. Naše ženské srdce bolo vytvorené s najväčšou možnou dôstojnosťou – ako odraz Božieho srdca. Cesta k odhaleniu „co tím chtěl básník říci“ (úsmev), čo Boh myslel tým, že stvoril ženu podľa svojho obrazu, začína v srdci ženy.

Romantické príbehy, ktoré väčšina žien miluje, odhaľujú množstvo tajných túžob v srdci ženy. Ak sa pozorne pozrieme a porozprávame sa so ženami vo svojom živote, zistíme, že máme spoločné témy prameniace z našich základných túžob. Samozrejme, nie sú úplne totožné, ale zhodujú sa v tom, že vo svojom srdci každá žena túži byť milovaná, hrať nenahraditeľnú úlohu v hrdinskom dobrodružstve a odhaľovať svoju krásu. V týchto túžbach nosíme obraz nášho Boha.

Pád

V Raji bolo krásne a všetko fungovalo. No niečo sa stalo. Niečo, o čom sme toľko ráz počuli, ale nikdy sme to úplne nepochopili, inak by sme videli, ako sa „hrá“ tento každodenný zápas našich životov, a čo je dôležitejšie, videli by sme aj príležitosti, ktoré nám každý deň dávajú možnosť zvrátiť to, čo sa stalo.

No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh… (Gn3, 1). Všetky vieme, ako to skončilo. Žena bola oklamaná, nechala sa nahovoriť a bola presvedčená, že Boh jej niečo tají, že nemôže veriť jeho srdcu. Bola presvedčená, že ak chce mať najlepší možný život, musí vziať veci do vlastných rúk. A tak Eva vzala jablko a jedla. Bola prvá, ktorá spadla. Tým, že neposlúchla Boha, porušila aj svoju podstatu. A podobne aj my, tak ako Eva, sa tak ľahko stávame korisťou klamstiev nášho najväčšieho nepriateľa. Stratili sme dôveru v Boha a veríme, že ak chceme mať život taký, aký ho mať chceme, musíme s tým niečo robiť. Nemôžeme byť predsa nečinné… Ženu veľmi bolí prázdnota, ktorú nič nedokáže zaplniť.

Rana a liečiteľ

Životy niektorých žien sa nám zdajú perfektné. Ale len z diaľky. Často sme v pokušení porovnávať sa s inými ženami. Alebo zmierňujeme svoje sklamania a smútok faktom, že poznáme osobu s oveľa bolestivejšou minulosťou. Oba prístupy sú nerozumné. Na každom živote záleží. Aj na radosti, aj smútku. Každá z nás má svoj príbeh, ktorý nemôžeme kopírovať podľa niekoho alebo niečoho, ako sú očakávania ľudí naokolo či spoločnosti všeobecne. Vráťme sa k svojej minulosti. Nie preto, aby sme sa ľutovali, ale aby sme dali Bohu šancu na uzdravenie. Ak to chceme dosiahnuť, musíme byť úprimné. Aby sme sa uzdravili, musíme nechať Boha jemne otvoriť naše rany a vystaviť ich svetlu, láske a pravde.

Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie (Iz61,1). Toto je ponuka od nášho Boha – uzdraviť zlomené srdcia a oslobodiť miesta, ktoré sú v nás uväznené. Všetky máme zlomené srdcia. Všetky sme držané v zajatí rôznych okolností. Vedome, ale aj nevedome nám mohli ublížiť rodičia, spolužiaci, učitelia, kamarátky, muži… Možnože to boli situácie, slová, vety, ktoré nás zasiahli viac, než sme si uvedomili, a do nášho vnútra to zasadilo neistotu, pochybnosti, strach. Aby sme mohli byť uzdravené, musíme Bohu priniesť naše zranené srdcia. Aj keď je na ňom len malá jazvička, môže bolieť dlho a silno.

Zvláštna nenávisť

Ak si pozorne vypočujeme rôzne príbehy žien, budú mať jedno spoločné – útok na srdce ženy. Môže ísť o fyzické, verbálne alebo akékoľvek iné zneužívanie, ale aj o ľahostajnosť sveta, ktorý sa o ženu nestará, len ju nechá úplne sa vyčerpať. Odkiaľ sa to vzalo?

Duchovná vojna nie je nič zvláštne. Nie je vyhradená pre zopár vodcov sveta a Cirkvi. Peter predpokladá, že každý kresťan je pod pravidelným duchovným útokom: Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete (1Pt5, 8 – 9). Je to jednoducho súčasť nášho duchovného života. A teda aj konkrétne tvojho a môjho života. Je tu boj. Príbeh života každého človeka je príbehom dlhého a trvalého útoku. Zároveň je to však aj príbeh dlhého a trvalého hľadania toho, ktorý nás pozná najlepšie, miluje nás najviac a snaží sa získať naše srdce pre seba. Nenechajme sa oklamať diablom, že na nás Boh zabudol, dopustil niečo zlé a nezáleží mu na nás. O toto mu predsa ide. Zničiť vzťah s Bohom. No v skutočnosti nie je dôvod sa báť, keď vieme, že máme po svojom boku Všemohúceho. Nemôžeme však zavrieť oči, zakryť uši a dúfať, že diabol len tak odíde. Musíme útokom čeliť a snažiť sa odolať. A aj keď padneme ako Ježiš na krížovej ceste, nezostaňme ležať.

Odhalená krása

Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet (Pies4, 7).

O kráse ženy sa ťažko rozpráva. Naša túžba po kráse nám spôsobila nespočetné slzy a nevýslovnú bolesť. Pohľad sveta na krásu je pre väčšinu žien nedosiahnuteľný. A aj tak po tom túžime. Biblia hovorí, že každá žena je stvorená podľa obrazu Boha. Každá žena nosí jeho obraz vo svojom srdci a nosí v sebe samotnú podstatu krásy. No krása je často pokrivená a zneužívaná.

Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou (Ž 34, 6).

Ak je žena krásna vnútri, rozkvitne aj navonok. Nie je to len o šatách a mejkape. Nie je to len o dokonalej postave alebo bezchybnej pokožke. Je to naša súčasť a chceme sa páčiť. Žena túži byť videná a vnímaná ako fascinujúca. Chceme mať krásu, ktorá stojí za sledovanie, za ktorú treba bojovať. Chceme krásu, ktorú môžeme vidieť, cítiť, ktorá ovplyvňuje ostatných a môžeme ju odhaliť.

Ide však o viac, o našu zraniteľnosť a silu zároveň. O milosrdenstvo. Krásna žena je žena, ktorej srdce žije. Ktorá si uvedomuje svoje nedokonalosti, no je vďačná za to, kým je, váži si svoju jedinečnosť a chce dávať svetu svoju krásu a robiť tento svet krajším.

Nenahraditeľná úloha

Žena nežije len preto, aby bola užitočná. Chceme, aby na našich životoch záležalo a nielen naoko. Chceme byť potrebné. Nenahraditeľné. A to chce pre nás aj Boh.

Ak v Kristovi rastieme a stávame sa viac jeho, v našom živote je aj viac uzdravení, viac sme samy sebou. Boh nás oživuje, zotavuje a obnovuje naše túžby. Nie všetky ženy sú matky, ale všetky ženy majú veľkú úlohu dávať život. Dávajú život vzťahom, spoločenstvám, kreatívnym dielam, knihám, veciam… Dovoľme si snívať, premýšľať, vybrať si, nielen spĺňať niečie zoznamy a predpoklady. Áno, množstvo úloh je na našich pleciach, sme schopné robiť veľké veci, ale nestrácajme v tom všetkom svoje ja, nenechajme sa udupať, utlačiť a presvedčiť o tom, že nič iné si nemôžeme dovoliť.

A ktovie, či si neprišla práve preto ku kráľovskej hodnosti, aby si bola naporúdzi na takýto čas? (Ester 4, 14)

Všetky ženy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu. To, ako ju žijeme, sa vykresľuje nespočetnými spôsobmi počas celého nášho života. Niektoré túžby, ktoré nám Boh napísal do srdca, sú špecifické a niektoré tajuplné. Hľadajme a skúmajme to každý deň. Svet potrebuje ženy. Boh nás potrebuje.

Autor: Karolína Smolinková

Snímka: unsplash.com