Značenie plodných a neplodných dní – cesta k sebaprijatiu

Značiť si plodné a neplodné dni prináša žene omnoho viac, než len možnosť dopomôcť tehotenstvu alebo sa mu vyhnúť– je to o spoznávaní seba samej. Moja priateľka (volajme ju Karin) ma naučila, že značenie cyklu má moc naučiť ženu milovať samu seba, aj keď sa to zdá nemožné.

Autor: MollyDaley

Karin je nádherná, ale nevie o tom. Spoznala som ju toto leto cez spoločných priateľov a hoci sme hneď nenašli spoločnú reč, zakaždým sme sa stretli na rovnakom večierku. A ja som za to vďačná. V jedno piatkové popoludnie nás naša spoločná kamarátka obe pozvala na smoothie. Kým sme čakali, až nám našu objednávku donesú, Karin poznamenala, že smoothie už nemala pár mesiacov. Potom, ako sa ešte niekoľkokrát zmienila o tom, že sa šesť dní v týždni snaží vyhýbať cukrom a ako obmedzuje porcie jedla, nebolo ťažké pochopiť, že zápasí s prijatím svojho vlastného tela.

Keď sme sa jej spýtali, prečo jej tak záleží na diéte, Karin úprimne odvetila, že odjakživa neznášala svoje telo. Lámalo mi to srdce, keď pripustila, že sa za svoje telo tak hanbí, že sa cíti nepríjemne zakaždým, keď ju niekto objíme alebo jej potrasie rukou. Dokonca nezvláda ani to, ak sa niekto o ňu náhodne obtrie. Vyhýba sa tomu, aby ju fotografovali a nemôže vystáť šaty alebo módu, pretože si nevie predstaviť, že by jej telo niekedy mohlo vyzerať akokoľvek atraktívne. Všetky veci v jej skrini sú rozťahané a za žiadnu cenu si na seba neoblečie šaty alebo sukňu.

Potom Karin priznala, že napriek tomu všetkému v sebe má úprimnú túžbu naučiť sa svoje telo milovať. Vysvetlila nám, že ako veriaca vie, že fyzická stránka je veľmi cenná a nádherná, ale akosi tomu nedokáže uveriť v súvislosti s tou svojou vlastnou. Ohromila ma svojou odvahou. Mala dosť múdrosti, aby rozpoznala, čo ju trápi, a dostatok guráže, aby svoje obavy vyjadrila pred inými. Bola vlastne už dosť ďaleko na ceste k sebaprijatiu. Čo jej ešte zostávalo urobiť, bolo pretransformovať toto poznanie svojej krásy z informácie v hlave do srdca. No nevedela ako.

Zrazu mi niečo napadlo. Čo tak ju naučiť základy záznamu menštruačného cyklu?

Je to spôsob, akým si žena každý deň značí, aké signály plodnosti na svojom tele badá. Tieto záznamy naznačujú, či má žena plodné alebo neplodné obdobie, a tak pomáhajú párom vyhnúť sa tehotenstvu, alebo ho naopak dosiahnuť. Keďže Karin ešte nemá rodinu, môže sa zdať zvláštne, že mi to pre ňu pripadalo užitočné. No keď sme sa o zapisovaní cyklu učili my s manželom, prednášajúci nám vysvetlil, že to prekračuje hranice vyhýbania sa otehotneniu alebo jeho napomáhania. Jedným z najúžasnejších prínosov pre nás bolo sledovať, ako sa posilnil náš vzájomný partnerský vzťah.

 

 

Môj rozhovor s Karinmi pomohol uvedomiť si, že to takisto posilňuje náš vzťah k sebe sameja sebe samému ako jednotlivcovi.

Tabuľky pre záznam cyklu sú našimi biologickými denníkmi. Keď si značíme, čo sledujeme na našom tele, zapisujeme tak dôležitú časť svojho životného príbehu. Od nás žien sa pri tom žiada, aby sme svojmu telu venovali pozornosť niekoľkokrát denne. Toto ustavičné spojenie s telom nás nielen informuje o tom, čo si o sebe zaslúžime vedieť, ale tiež nám to dáva schopnosť vytvoriť si k svojmu telu zdravší vzťah. Keď som sa učila robiť si záznamy, to množstvo vecí, ktoré moje telo robí bez mojej pomoci, ma privádzalo do úžasu, no ešte väčšmi to, že som sa s tým, čo sa deje, dokázala zladiť. Každý večer, keď s manželom vypĺňame tabuľku, som uchvátená svojím telom a hrdá na to, kým som. Učiť sa vidieť, ako funguje naše telo, nám pomáha vážiť si ho a byť zaň vďačný. A tieto pozitívne pocity začnú odbúravať tie negatívne, ktoré nás ťažia.

Pár týždňov nato, ako sme sa stretli na smoothie, Karin prišla ku mne na obed a tiež kvôli úvodu do značenia cyklu. Hoci nemám osvedčenie ako trénerka žiadnej z konkrétnych metód takéhoto záznamu, pretože ja sama si ho robím, dokázala som ju naučiť základy a nakresliť pre ňu vzor tabuľky, aby sa v tom mohla začať cvičiť. Prešli sme si, čo nám naše telo hovorí a ako. Prehrýzla sa kopou materiálov, ktoré som jej dala, a chcela viac. Žiarila z nej nádej a vnímala som, že jej ustavičné spochybňovanie seba samej sa začalo strácať. Bolo to úžasné popoludnie, kedy sme mohli oslavovať, že sme ženy.

Príbeh  Karin sa ešte neskončil, ba naopak, je ešte len v počiatkoch. Keď som s ňou naposledy hovorila, povedala mi, že aj keď vie, že má pred sebou ešte dlhú cestu, je si istá, že nastúpila na púť k uzdraveniu vzťahu k svojmu telu. „Tak veľmi dúfam,“ povedala mi. „Hoci pri pohľade do zrkadla mám stále divné pocity, už sa od neho neodvraciam.“ Bomba!

Karin si želala, aby som spomenula, ako veľmi jej uzdraveniu napomáha čítať príbehy púte iných žien. Stále ju prekvapuje, že so svojimi problémami nie je sama. Spolu s ňou dúfam, že keď sa podelí o svoj príbeh, aj iní sa povzbudia, aby sa učili, akí sú nádherní – úplne, nesmierne nádherní.

Zdroj: naturalwomanhood.org