Zoči-voči smrti končia všetky intelektualizmy
Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojím učeníkom no nemohli ho uzdraviť." Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" On im povedal: "Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: "Prejdi odtiaľto ta!" - prejde. A nič vám nebude nemožné."
Mt 17, 14 – 20
Joseph Ratzinger v Úvode do kresťanstva napísal, že ako „veriacemu stále špliecha do úst slaná voda pochybností z oceána, v ktorom pláva, tak jestvuje aj pochybnosť neveriaceho o jeho nevere, o skutočnej úplnosti sveta, ktorý sa rozhodol vyhlásiť za všetko, čo je“. Dnes žijeme v sekulárnom, odkresťančenom svete. Kresťan si teda musí položiť otázku, či sa svet zbláznil, keď odvrhol spásu, alebo či sám nie je bláznom, keď uveril Kristovi. Ale každá neviera má svoju hranicu. Zoči-voči smrti sa všetky intelektualizmy končia. „Buď Boh, alebo nič,“ tak odpovedal kardinál Sarah.
TIP NA DNES: