Zmŕtvychvstanie je príležitosťou stretnúť Ježiša v našom živote
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1 – 9
K Ježišovmu hrobu prichádza Mária. Hrob je otvorený, zhrozená beží hľadať pomoc. Apoštolom otvorí srdce a vylieva smútok, že nemá kde oplakávať Pána, lebo jeho mŕtve telo je preč. Ktokoľvek by ukradol mŕtve telo, vedel, že riskuje svoj život, pretože za tento zločin bol rozsudok smrti. Prečo teda pri krádeži mŕtvoly strácať čas oslobodzovaním tela z plachiet, skladaním a uložením šatky v inej časti hrobu? Tieto otázky sú natoľko určujúce, že druhému učeníkovi stačí jeden pohľad a všetko je pre neho jasné. Videl a uveril. Prijmime Ježišov kríž, aby sme mohli prijať aj Ježišov nový život.
TIP NA DNES: