#ziveslovo 9.2.2021
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“
On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“
A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘
Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
Mk 7, 1-13
jezuita Peter Girašek, SJ
„Ach!“ Kto si vzdychol? Ja či ty, Bože? A možno obaja – nad tým, aké pravdivé sú slová evanjelia o farizejoch aj dnes. Nehrozí aj mne, že viera sa pre mňa stane otázkou zvyku? Zvyk, akokoľvek by bol dobrý, nábožný či prospešný, môže vo forme tradície či folklóru nakoniec ostať iba niečím mŕtvym, akousi náhradou za živú vieru, dokonca náhradou za Boha.
Niekto môže namietať: „Ako môže nábožný zvyk či tradícia nahradiť Boha?“
Nuž, napríklad aj takto: keď sa pod rúškom vernosti tradícii a náboženstvu nechám ovládať strachom alebo až nenávisťou voči človeku inej národnosti, rasy či náboženstva.
Tak ako nenávisť nemá nič spoločné s láskou, tak ani živá viera nemá nič spoločné s postojom, ktorý pod rúškom vernosti náboženským tradíciám otvorene hlása nenávisť voči druhému človeku.
Rozdiel je tu teda obrovský: skutočná viera dáva dôraz na Božie konanie, povzbudzuje k dôvere v Božiu prozreteľnosť, je vyznaním, že „to“, čokoľvek by to bolo, nemám v rukách ja, ale Pán. Naopak mŕtva viera, či už vo forme skostnatenej tradície alebo vyprázdneného zvyku, potrebuje všemožne a všetkými vlastnými silami, aj proti Božím príkazom, brániť samu seba, svoje tradície. Rozdiel je tu asi taký, aký je medzi bezhraničnou dôverou a priepastným strachom.
TIP NA DNES:
Pane, pozývam ťa do svojich strachov…
Ktoré sú to?
Uč ma dôverovať ti vo všetkom!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.