#ziveslovo 9.1.2021
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.
Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
Mk 6, 45 – 52
jezuita Peter Girašek, SJ
Pane, Vianoce mi otvorili dvere betlehemskej maštaľky. So zatajeným dychom som na teba pozeral v jasliach. Prečo si sa chcel narodiť do chudobnej rodiny?
Dnes mi Božie slovo hovorí o tom, ako ťa vlastní učeníci nespoznali. Dokonca ani nepochopili, čo si urobil včera, keď si rozmnožil chlieb. Keď ťa videli nadránom kráčať po mori, mysleli si, že si nejaký prízrak. Až tvoje slovo: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ im pomohlo spoznať ťa.
Nie si pre mňa často takým prízrakom, či neviditeľným, keď vidím bezdomovca, suseda, utečenca…? A predsa, tvoja tvár je prítomná v tých, o ktorých mi aj dnes hovoríš: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili.“
TIP NA DNES:
Ježišu, s tvojou pomocou ťa chcem dnes nachádzať a žehnať v tých, ktorí sú mi nepríjemní.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.