#ziveslovo 8.7.2019
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.
Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
Mt 9, 18-26
korektorka Alžbeta Mráková
Koľkokrát sa nám v živote stane, že nás vysmejú. A ak aj priamo nevysmejú, zabolí to a zamrzí, keď ktosi náš dobre mienený názor odbije tým, že je to blbosť, somarina, ba ešte horšie. Dotkne sa nás to a zasiahne na citlivom mieste. Prečo je tá istá vec v jedných očiach múdrosť a v druhých somarina? Ide len o uhol pohľadu? Odpoveď je možno celkom jednoduchá.
Aj Ježiša vysmiali. Boli to ľudia presvedčení o tom, že vedia o dievčati v dome všetko. Nevedeli. Ježiš o ňom vedel viac. Vedel, že na jeho uzdravujúci dotyk sa dievča preberie a vstane. A bude svedčiť o zázraku. Podobný dotyk, len v opačnom garde, prežila neznáma žena z davu, ktorá si povedala (a dôverovala tomu), že ak sa dotkne čo i len Ježišovho odevu, uzdraví sa… Tieto dotyky si zapamätajme: sú plné lásky, ale aj pokory a viery.
TIP NA DNES:
Keď ma Ježiš vezme za ruku, dejú sa veci. Verím tomu?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.