#ziveslovo 7.1.2019
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.
Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.
Mt 4, 12-17.23-25
univerzitný kaplán Juraj Sedláček
Ježiš povedal, že onedlho príde nebeské kráľovstvo, a zároveň povzbudzoval ľudí, aby boli dobrí. Pokánie a uzdravenie idú spolu… Tam, kde to platí, sa hneď začnú plniť prísľuby: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9, 1) – „uvidel veľké svetlo“ (Mt 4, 16). Ježiš sa snažil zachrániť čím viac ľudí. A to aj v pohanských mestách a z pohanských miest. Po Jánovom uväznení bol zároveň opatrný i ostražitý a z toho kraja odišiel… Čo bola Ježišova motivácia uzdravovať? Nebolo to jeho povinnosťou… A robil to, aj keď vedel, že za to nič nedostane. Ježiš s ľudským telom dostal aj súcit… Vedel, aké je mať bolesti, trpieť, mať úzkosť…
TIP NA DNES:
Porozmýšľaj, aká je tvoja typická, tebe vlastná oblasť, kde môžeš pôsobiť a konať dobro… Nájdi aj svoj vzorec opatrnosti a rozvážnosti.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.