#ziveslovo 30.1.2021
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Mk 4, 35 – 41
sestra Damiána Farkašová, DKL
Život s Ježišom nie je vyhliadková plavba. Učeníci zažívajú s Bohom na palube jednu z najväčších búrok svojho života. Rybári, zvyknutí na prácu na mori, si zrazu nevedia rady a vo vlastnej bezradnosti volajú: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ Zatiaľ čo „on bol v zadnej časti lode a spal na poduške“.
Unavený Boh, vydaný do rúk ľudí, ktorí z celej sily bojujú so živlom. Boh vydal svoj život do rúk človeka. Už vtedy, v Betleheme, na Genezaretskom jazere a aj na Kalvárii. Čo urobím ja s Bohom, ktorý sa dáva do mojich rúk, ktorý vchádza do môjho srdca v Eucharistii, ktorého počúvam v Božom slove, ktorý je súčasťou môjho života…? Verím, že tento Boh, ktorý sa niekedy javí tak bezmocne, drží zároveň celý môj život vo svojich rukách?
TIP NA DNES:
Odovzdám Ježišovi to, čo ma trápi; ľudí, na ktorých mi záleží; situácie, ktorých sa obávam…
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.