#ziveslovo 3.7.2020
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Jn 20, 24-29
asistent europoslanca Peter Broz
Neveriaceho Tomáša väčšinou považujeme v tomto príbehu za tvrdohlavého skeptika. Napriek svedectvu ostatných učeníkov nedokáže uveriť, že Ježiš žije. Skúsme si však predstaviť, aký zásadný zlom prežil Tomáš pri umučení a potupnej smrti Pána na kríži. Bolo to absolútne fiasko a strata všetkých ideálov, ktorým dovtedy veril. Tomášova cesta k obnove viery nám môže byť povzbudením. Potreboval osobnú, autentickú skúsenosť. Rozprávanie bratov mu nestačilo. Sám sa potreboval dotknúť rán – teda miest, ktoré pre neho znamenali traumu a hlboké životné sklamanie.
Je dôležité, aby sme boli obklopení ľuďmi silnej viery. Nesmieme sa však uspokojiť s akýmsi všeobecným náboženstvom. Boh chce so mnou konať ako s jednotlivcom. S mojou jedinečnou osobnosťou, s mojou minulosťou, s každým zákutím mojej duše.
TIP NA DNES:
Nájdi dnes odvahu pomenovať a povedať Bohu, čo ti vo vzťahu k nemu chýba. Buď úprimný a konkrétny.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.