#ziveslovo 3.2.2021
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Mk 6, 1-6
asistent europoslanca Peter Broz
Tento príbeh by sme mohli nazvať „Premárnená príležitosť“. Ježišovi krajania nepostrehli, že k nim prehovoril Mesiáš. Ba čo viac: odmietli prijať myšlienku, že by „tento Ježiš“ bol Božím Synom. V našom okolí stretávame mnoho ľudí, ktorých dôverne poznáme. Vieme, v akej spoločnosti sa zdržiavajú, koľko približne zarábajú, kde trávia dovolenky a aké majú politické názory. Nemôžu nás už ničím prekvapiť. Pohodlne sme im priradili nálepku. Potom, keď o niečom rozprávajú alebo sa o niečo snažia, sa iba lenivo pozrieme na nálepku a všetko ostatné odignorujeme. Robíme to všetci. Dnešné evanjelium nás vystríha, aby naše srdcia ostali otvorené a nezatvrdzovali sa. Boh môže do našich príbytkov vstúpiť nečakanými spôsobmi.
TIP NA DNES:
Pane daj, aby som ťa vedel prijať aj v tých, ktorí sú mi proti vôli. Viem, že chceš ku mne prehovoriť aj dnes.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.