#ziveslovo 29.1.2022
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Mk 4, 35-41
kňaz Miroslav Klimant
Ježiš spí v zadnej časti lode, tam, kde je obyčajne kormidelník, ktorý udáva smer, chráni pred zablúdením a aj pred nebezpečenstvom. Jeho prítomnosť, vlastne akúsi neprítomnosť, si posádka uvedomuje, až keď nezvláda nebezpečnú búrku. A tu prichádzame k jadru problému. Nechali ho zaspať. Nechýbal im ako spoločník, ako kormidelník. Ostala pre neho len úloha záchrancu. Nepripomína nám to bežný život nás veriacich, keď sa síce ráno a večer pomodlíme, ale medzitým žijeme, ako keby ho ani nebolo? Veríme, že je všadeprítomný, ale nežijeme v neustálom dialógu s ním. Nechať Ježiša zaspať je veľká chyba.
TIP NA DNES:
Prežijem deň v dialógu s Ježišom.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.