#ziveslovo 27.12.2019
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Jn 20, 2-8
brat Filip OFM
„Komu sa veľa odpustilo, veľa miluje,“ vraví Písmo sväté. Nech teda nikto nepochybuje o tom, že vôbec nešlo o náhodu, keď práve milujúce srdce Márie Magdalény ako prvé nachádza prázdny hrob. V čase, keď pre učeníkov platí: „Dnes je už tretí deň, čo sa toto všetko stalo, a my sme dúfali…“ V tom istom čase pre Máriu Magdalénu platí ono abrahámovské: „V nádeji proti nádeji uverila.“ Myslím, že je v tom silný rozmer schopnosti milovať čisto a bezpodmienečne, tak typicky aj pre ženy dnešných čias!
TIP NA DNES:
Žiť lásku aj v situáciách, ktoré ma dnes úplne spochybnia…
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.