#ziveslovo 27.12.2018
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Jn 20, 2-8
brat Filip OFM
Pondelky sú vždy ťažké dni, lebo človek vstáva za povinnosťami, ktoré už notoricky pozná a možno preto sa v nich dusí. Navyše, keď vstáva po víkende plnom rodinnej pohody, ten kontrast je mimoriadne ťaživý. Aké ťažké muselo byť prebúdzanie Márie Magdalény do nového týždňa s vedomím takého ťažkého víkendového Ježišovho umučenia. Navzdory tomu prvá zo všetkých vstáva v nádeji plachej predtuchy a ide k hrobu, aby vzápätí bežala s najväčšou info všetkých čias k učeníkom.
TIP NA DNES:
Nanovo si krátko vzbudím jasné vedomie, že Boh má vždy všetko pevne v rukách a všetko riadi lahodne!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.