#ziveslovo 27.1.2019
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Lk 1, 1-4; 4, 14-21
brat Filip OFM
Hrach na stenu?
Ježiš prichádza do Nazareta, kde vyrástol, a keby sme čítali ten text trochu ďalej, zistili by sme, ako rýchlo sa môže stať pravdivým porekadlo: Nikto nie je doma prorokom. Poznám rodinu, kde manželka hocikedy veľmi vrúcne prosí manžela, aby jej s niečím konkrétnym pomohol, avšak on jej iba odvrkne: „Tak to v žiadnom prípade, nevieš si predstaviť, koľko ja mám neodkladnej roboty!“ Ibaže polhodinu nato mu zavolá miestny pán farár a povie: „Prosím, na dnes poobede potrebujem pomôcť, mohli by ste?“ „Ale samozrejme, za štyri minúty som tam.“ Môžeme sa pýtať, prečo sa do cudzích vecí miešame, a do vlastných nie.
TIP NA DNES:
Začnem brať domáce výzvy mojej rodiny vážne, aj keď ich už možno roky považujem za „hrach na stenu“…
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.