#ziveslovo 24.6.2020
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Lk 1, 57-66.80
kňaz Peter Repiský
„Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.““ Dá sa ísť aj inak, ako si myslia všetci okolo. Len nech je to podľa Otcovho srdca. To započuješ len vtedy, keď budeš na jeho srdci: v modlitbe, oslave a v napodobňovaní jeho; a keď budeš na pulze jeho Cirkvi.
TIP NA DNES:
Zostaň aj dnes na Otcovom srdci a buď mu verný/verná vo všetkom. Možno aj v modlitbe, v ktorej nič necítiš, v službe, v ktorej hneď nevidíš výsledky.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.