#ziveslovo 23.4.2021
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
Jn 6, 52-59
sestra Hermana Matláková, SMVS
Ježiš nikoho nenúti. Vždy je ten, ktorý ponúka. Dáva na výber. Viem, je teraz doba, kedy túžime vziať si to, čo Ježiš ponúka. Sme hladní a smädní. Na druhej strane sa môžeme tešiť – sme blahoslavení, lebo sme hladní a smädní. Chceme jesť a piť z prameňa večného života. Možno práve preto sme potrebovali túto dobu, aby sme precitli zo samozrejmosti a začali viac túžiť, viac chcieť. Ježiš pozná naše srdcia. Vie, ako sa nám každodenné veci vedia zunovať, ako naše srdce potrebuje vždy nové a nové podnety. Preto taká obyčajná vec – jedlo – sa ponúka ako vstupenka do večnosti. Lebo vieme, čo nás to stojí, keď sme fyzicky hladní. Dnes však viac ako inokedy túžime po skutočnom pokrme večnosti – po Eucharistii.
TIP NA DNES:
Ak je otvorený kostol, pristúpim dnes ku sviatostiam. Ak je návšteva kostola ešte stále zakázaná, urobím si dnes prechádzku popri kostole a pozdravím Ježiša v bohostánku.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.