#ziveslovo 23.12.2019
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Lk 1, 57-66
korektorka Alžbeta Mráková
Ľudí, ktorí sa úprimne radujú z toho, že sa niekomu niečo neuveriteľné „zadarí“, je málo. Za celý život – ak ide o nás – takých, čo nám prajú, spoznáme možno jedného, dvoch. Vďaka Bohu aj za nich. Alžbeta mala šťastie, že susedia a príbuzní jej žičili a radovali sa s ňou, keď sa dozvedeli tú úžasnú správu, že Boh predsa len nenechal v štichu ani ju, ani jej manžela Zachariáša a požehnal ich manželstvo dieťaťom. Veď roky po ňom túžili! A hľa, o pár dní už riešia obriezku a meno. „Čím len bude tento chlapec?“
Boh vie. Keď človek nevie, ani netuší, ani si nedovolí snívať – Boh vie. On to naozaj vie a vedie si chlapca svojimi cestami, po ktorých o nejaký čas budú kráčať aj nohy Ježiša Krista. Boh vie aj o našich krokoch a vie aj o tom, čomu my, ľudia digitálneho veku, dáme prednosť: či jeho daru nového života, alebo svojim inteligentným hračkám.
TIP NA DNES:
Chcem a budem nahlas chváliť Pána za svoj život a za to, že so mnou počíta. Budem ako Ján pripravovať cestu všetkému, čo prichádza od neho.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.