#ziveslovo 22.4.2019

Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“

Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Ak je hrob prázdny, Krista možno stretnúť jedine živého a oživujúceho inde: v našom živote. Jeho víťazstvo je definitívne: je to moc dobré veci v našich životoch rozmnožiť a odmeniť, a všetky ťažšie zlomiť, premeniť, a vzkriesiť.

Skutočný vzťah s Kristom je charakterizovaný prázdnym hrobom. Inak povedané, tvrdou realitou a nutnosťou očakávať neočakávané.