#ziveslovo 22.12.2020
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Lk 1, 46 – 56
jezuita Jakub Garčár
Človeku sa pre rôzne životné ťažkosti a výzvy môže zdať, že nemá dôvod povedať: „Veľké veci mi urobil Mocný.“ Panna Mária musela Božieho Syna rodiť v maštali, jej dušu čakal sedmorý meč, s malým Ježišom musela utekať do Egypta, väčšieho ho stratila v chráme, až napokon bezmocne stála pod jeho krížom, keď na ňom umieral. A predsa velebí Mocného za veľké veci, čo jej urobil. Mária nemala iný život, ako máme my, iba naň mala iný pohľad.
TIP NA DNES:
Môžem sa sústrediť na všetky ťažkosti, ktoré umenšujú radosť z blížiacich sa Vianoc, alebo na všetko pozitívne, čo radosť násobí. Vyberme si dnes to druhé.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.