#ziveslovo 20.9.2021
Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.
Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“
Lk 8, 16-18
redaktorka Eva Štrbová
Do vlaku, v ktorom som spokojne uháňala do Bratislavy, nasadol starší pán s vnučkou. Nebolo už veľa voľných miest na sedenie, vnučka si šikovne našla to svoje o pár sedadiel ďalej a pán stál nad voľným miestom v mojej štvorke. Kým si sadol, ešte chvíľu váhal, obhliadal sa, asi sa chcel uistiť, či je to v poriadku, či nebude zavadzať alebo neobsadí miesto niekomu inému, zjavne necestoval často. V tej chvíli vstúpil do vagóna mladý muž so slúchadlami v ušiach. Už od dverí zameral voľné miesto a tváril sa, že nezameral váhajúceho staršieho človeka. Bleskurýchle prekonal niekoľko metrov, čo nás delilo a sadol si skôr, ako som bola schopná vydať zvuk. Kým som hľadala správne slová, predbehol ma pán v stredných rokoch, ktorý sedel oproti. Zdvihol sa a oznámil nám, že na ďalšej zastávke vystupuje a tak vytvoril miesto aj pre staršieho pána.
Krátko nato som smerovala k dámskej toalete v supermarkete. Naozaj ma prekvapilo, keď sa mladá dievčina, ktorá tam smerovala niekoľko metrov predo mnou, zrazu zastavila, otvorila mi dvere a nechala ma vojsť prvú. Keďže sa ukázalo, že je tam len jedno použiteľné zariadenie, zdalo sa mi fér pustiť ju, ona však nástojila na svojom rozhodnutí dať mi prednosť. Tak ako aj manželský pár, s ktorým sme kráčali približne rovnako rýchlo k tej istej pokladni. Horko-ťažko som odolala nutkaniu zrýchliť, mierne som spomalila a oni sa do radu dostali predo mnou. Keď však uvideli môj maličký nákup, pustili ma dopredu a viac sa už o tom nechceli baviť.
Pri čítaní dnešného evanjelia som si spomenula na všetky tieto príbehy posledných dní a zrazu mi to došlo. Ak by v niektorej z týchto situácií vznikol rozhovor a niektorí zo zúčastnených by dostali šancu nenútene vyznať svoju vieru, pánovi v stredných rokoch, mladej dievčine a manželskému páru by vzniknutá situácia nebola prekážkou, skôr naopak. Svojím činom postavili svetlo na svietnik, neprikryli ho nádobou. Chápem, že život je komplikovanejší a je nebezpečné rozdeľovať ľudí na dobrých a zlých, a nie je vôbec zrejmé, že mladík z prvého príbehu je horším človekom. Je však neodškriepiteľné, že naše dobré činy dovoľujú lampe, ktorú máme všetci ako dar od Boha vo svojom srdci, aby zasvietila a ľudia okolo nás mohli uvidieť jej svetlo. To svetlo nie sme my, ale Boh a my svojimi činmi, slovami, či mlčaním dovoľujeme, aby osvetľoval tento svet.
TIP NA DNES:
Skúsim dnes nájsť jednoduchý spôsob, ako prekvapiť neznámeho človeka Božím svetlom.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.