#ziveslovo 20.7.2019
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.
Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“
Mt 12, 14-21
kňaz Peter Milenky
Keď vysluhujem sviatosť zmierenia pre pravidelne sa spovedajúcich ľudí, často už akosi dopredu automaticky predpokladám, aké hriechy vyznajú, v akom poradí, dokonca aj ako to vyjadria. Veľakrát mi napadlo, že to je celé zle. Veď u tých ľudí sa nič nemení, stále dookola sa opakujúce hriechy, bez zmeny. Toľko rozhrešení a bez úžitku, ktorý by bol zjavný.
Avšak práve dnešné slovo od proroka Izaiáša mi dáva usmernenie mojej úlohy kňaza. Mám byť Kristovým služobníkom, nie služobníkom seba a svojej vôle! Veď Kristova vôľa je neukončovať život tam, kde to pomaly hynie, zomiera, ale naopak – privádzať vždy, znova a znova, k životu. Neuhášať, nedolomiť.
Stačí, keď sa pozriem na svoj osobný život, na svoje opakujúce sa hriechy, pády a následne na svoje ustavičné volanie po uzdravení, odpustení. Vtedy nanovo pochopím, že je nádherné sprostredkovať opäť milosrdenstvo každému človeku, že je nádherné dúfať v lásku toho, ktorý to s nami nikdy nevzdá.
TIP NA DNES:
Nájdi odpoveď na túto otázku: Kedy si naposledy zažil odpúšťajúci dotyk Boha a čo sa zmenilo v tvojom živote?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.