#ziveslovo 18.7.2020
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.
Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“
Mt 12, 14-21
redemptorista Rastislav Dluhý CSsR
Všetky proroctvá Starého zákona, jedno po druhom, sa plnili v Ježišovom živote. Každé proroctvo na neho poukázalo z nejakého uhla. Dnes evanjelista Matúš pripomína povahu Ježišovho ohlasovania. Neprišiel, aby ľudí zlákal, svojimi rečami ich podmanil, vytvoril revolučnú skupinu. Síce ohlasoval Božie kráľovstvo nebojácne, vášnivo a nahlas, no nedá sa to porovnávať so snahou robiť si reklamu, násilne sa prebiť.
Jeho slovo znelo podmanivo, ale jeho moc mala priviesť srdce k slobodnému rozhodnutiu z vnútorného presvedčenia prijať jeho slovo a dovoliť Božej moci pôsobiť vo vnútri. Ježiš nepoužíval svoje slovo, aby sa škriepil, kričal, aby človeka dobil. Práve naopak. Jeho slovo bolo a je ako dážď, ktorý pomáha nalomenej rastline znovu sa prebrať a rásť.
TIP NA DNES:
Zamysli sa, čo by si dnes chcel počuť od Ježiša.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.