#ziveslovo 15.5.2019
Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.
Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.
Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.
Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“
Jn 12, 44-50
františkán Felix Mária OFM
Vyjsť na svetlo znamená, že sa nemusím báť urobiť krok dopredu, pretože vidím pred seba. Napriek tomu sa mi zdá, že mnohí kresťania s tým majú problém. Kráčať vpred. Akoby nebolo svetla v našom živote a dokonca akoby nebolo Krista v našom živote. Vychádza to asi z nás. Vedieť načúvať Otcovmu hlasu. Minule ma oslovila krásna myšlienka jednej mamičky, ktorá hovorila o modlitbe. Povedala peknú vec: Aj keď nemáme chuť niečo povedať Bohu, aj keď nemáme chuť na modlitbu, mali by sme si ten čas nájsť. Prečo? Pretože BOH nám chce povedať niečo dôležité. To bude naše svetlo a nádej.
TIP NA DNES:
Nemáš čas na modlitbu, však? – Prečo si uveril/uverila, že nemáš čas?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.