#ziveslovo 15.1.2021
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
Mk 2, 1 – 12
šéfredaktor Martin Ližičiar
Táto scéna s rozobratou strechou znie revolučne, ale sympaticky. Nik by nebol rád, keby mu poškodia dom. Ale… ich viera bola silná. A to ocenil aj Ježiš. Vystúpili zo „zóny komfortu“ a urobili niečo, čo vyzeralo bláznivo, neriešili, čo ľudia povedia, jednoducho konali… A Ježiš mohol následne konať tiež… vyčistil srdce aj chorobu. Ocenil ich odvahu, vnímal ich túžbu, cítil ich vieru.
TIP NA DNES:
Je v mojom srdci niečo, čo môže byť v očiach sveta bláznivé, ale vedie ma tam viera k Ježišovi? Dnes je ten správny čas!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.