#ziveslovo 14.12.2020
Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Mt 21, 23 – 27
politik Richard Vašečka
Ježiš evidentne robí veci, ktoré vyvolávajú u ľudí otázky.
Pýtať sa je určite dobré. Avšak dôležité je aj to, s akým vnútorným postojom tieto otázky kladieme.
Ježiš nielen počuje, čo hovoríme, ale vidí aj do nášho srdca, prečo to hovoríme.
Aby odhalil zmýšľanie nášho srdca, kladie otázky aj on.
Nesmieme sa čudovať, že ak odmietame odhaliť – pred Bohom, pred sebou samým, pred ľuďmi – svoje zmýšľanie, tak sa nedopracujeme ani k odpovediam na otázky, ktoré my kladieme Bohu.
TIP NA DNES:
Nebojme sa odhaliť zmýšľanie svoje srdca – predovšetkým pred Bohom a pred sebou samým.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.