#ziveslovo 12.2.2022
V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Mk 8, 1-10
šéfredaktor Martin Ližičiar
Môže sa nám zdať, že nemáme v rukách nič. Že sa cítime slabí a neužitoční. Že vieme nazbierať maximálne pár omrviniek. A že prežívame púšť. Neúrodnú púšť, na ktorej sa nachádzali apoštoli a hladný zástup ľudí. Práve v týchto náročných chvíľach nezabudnime na Ježiša a jeho príbeh rozmnoženia chlebov a rýb. On vidí našu snahu a aj poloprázdne ruky a vie to málo, čo máme, rozmnožiť. On vie priniesť ovocie, potrebuje len naše jasné a poctivé áno. A my dokážeme „nasýtiť“ seba, svoju rodinu, svojich blízkych alebo aj zástupy. A ešte zvýši. To urobí Ježiš, ak mu ponúkneme naše „zbytky“.
TIP NA DNES:
Predložím pred Ježiša svoje (polo)prázdne ruky a poprosím ho, aby rozmnožil moju snahu a ochotu slúžiť mu.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.