#ziveslovo 12.1.2022
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29-39
šéfredaktor Martin Ližičiar
Ježiš sa utiahol na pusté miesto a tam sa modlil. My si často myslíme, že veci v Cirkvi, spoločenstve, farnosti závisia od nás a musíme „makať“ od svitu do mrku. Ježiš by mohol uzdravovať od rána do večera, mohol by si (v dnešnom svete) zamestnať asistentov, zdravotné sestričky či založiť ďalšie ambulancie, alebo dokonca nemocnicu. Kto chce dávať, musí však čerpať. Ísť do ticha a počúvať Boha, aby vedel, kam ho Boh posiela. Sú tisíce dobrých vecí a projektov, no nemusia byť našou cestou.
TIP NA DNES:
Nájdem si dnes čas byť v tichu a s Bohom a spýtam sa ho, či kráčam správnou cestou.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.