#ziveslovo 11.8.2020
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Mt 18, 1-5. 10. 12-14
spisovateľ Štefan Patrik Kováč
Prečo nám, dospelým, dáva Ježiš za vzor deti? Pretože ony majú v sebe Boha, majú Božiu silu a múdrosť. Hriech, ktorý pôsobí v neskoršom veku, toto všetko zabíja. Majú naozajstnú múdrosť, ony vedia milovať, vedia veriť, vedia chcieť. My mnohí už toto nevieme. Musíme sa to od nich (znova) učiť.
Deti vedia chcieť. Boh môže svojou milosťou urobiť mnohé veci, len jedno nemôže: nemôže za nás chcieť. To je úplne moja vec a zásluha a rozhodnutie: čo chcem. Po čom túžim. Chcem dobré, alebo chcem zlé? Tu sa už nachádzam na pôde svojej slobody: toto územie je úplne moje a Boh, pôvodca slobody, do neho nechce a nemôže zasahovať. Učme sa chcieť od detí. Niet mudrca, ktorý by bol väčší ako najmenšie z detí, ktorého duša je Božia a ktorému patrí Božie kráľovstvo.
Deti vedia veriť. Detská viera je jednoduchá. Pozrite napríklad, ako veria rodičom – na sto percent. Úplne a dokonale. Nepochybujú o úmysloch a správnosti konania otca. Pozrime na dojčence: pochybujú, že im láskavá a objímajúca matka nedáva dobré mlieko? Aký vzor pre nás, ktorí tak pochybujeme, ako je to s tou láskou Boha k nám, vždy, keď sa nám čosi nevydarí. Hneď podozrievame, že nás musí Boh milovať menej ako tamtoho, ktorému sa všetko (na prvý pohľad) darí. Viera detí prerastá do dôvery a dokonca závislosti. Počul si už niekedy o tom, že tvoja viera je dokonalá až vtedy, keď prejde cez dôveru (oddanosť) až k dobrovoľnej závislosti na Bohu: že bez Boha už nemôžeš žiť?
Deti vedia milovať. Keď si niekto získa srdce dieťaťa – vidíš tú lásku, akú dieťa dáva? Čistú, nevypočítavú, skutočnú – nie hranú, ale úprimnú, jednoduchú, dôverujúcu, krásnu. Aký cieľ pre nás, dospelých!
TIP NA DNES:
Keď budeme vedieť milovať, už budeme vedieť všetko. Nevieme sa to naučiť od Ježiša Krista? Skúsme od detí!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.