#ziveslovo 10.12.2018
Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.
Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.
Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
Lk 5, 17-26
sestra Alena Barvirčáková, CJ
Dnes sme videli obdivuhodné veci… Čo to znamená, vidieť obdivuhodné veci? Vidieť niekoho, kto sa s kreativitou snaží pomôcť druhému? Vidieť vieru u človeka, ktorý to vôbec nemá ľahké? Vidieť ľudí, ktorí nerozumejú a majú odvahu pýtať sa? Vidieť, že Ježiš koná v našich životoch?
TIP NA DNES:
Skúsme dnes vidieť obdivuhodné veci okolo nás a v nás a velebiť za ne Pána.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.