#ziveslovo 10.11.2021
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“
A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Lk 17, 11-19
mama a katechétka Mária Kohutiarová
Vďačnosť. Koľko jej mám? Lebo presne o jej nedostatku Ježiš hovorí s počudovaním a ľútosťou. Toľko Boha opaľujeme rôznymi väčšími i menšími, dôležitejšími aj „haluzovými“ požiadavkami. A koľkokrát dostaneme aj bez pýtania, aj viac ako potrebujeme a chceme. Boh je stále grand, a neprestane ním byť. Zázrakov je plno, lebo Boh neprestáva milovať. Som však ja ten, kto má citlivé srdce na ich odhalenie každý deň a má jazyk chvály?
TIP NA DNES:
Budem sa dnes cielene učiť vidieť „tisíc darov“ môjho dňa. Budem ich písať na viditeľné miesto doma/v práci a za KAŽDÝ z nich ďakovať! Lebo nič nie je samozrejmosť, všetko je dar a zázrak.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.