Zaspávajme s pohľadom upretým na nebo
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Lk 2, 36 – 40
Blíži sa posledný deň v roku a my počúvame príbeh Fanuelovej dcéry z Aserovho kmeňa. O jej službe Bohu vo dne i v noci. Nonstop. O jej pôste a modlitbe. Zvlášť premýšľam nad tým, ako sa modlila v noci… Keď deti nevedia zaspať, rodičia im povedia, aby si tíško opakovali: „Ježiško, ľúbim ťa… Ježiško, ľúbim ťa…“ Dieťa si to opakuje a v tejto pokojnej modlitbe zaspáva. Aké by to bolo pekné a priam nebeské, ak by sme aj my starší takto zaspávali – s pohľadom na nebo.
TIP NA DNES: