Začneme, hoci s bolesťou, uvažovať nad tým, či predsa len nie je čas premeniť niečo v našom živote?
Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.
A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Lk 4, 24-30
Premýšľali ste už niekedy nad tým, prečo je také ťažké počuť pravdu o nás samých? Isté veci nás zabolia zakaždým, keď ich počujeme. Nepríjemná emócia, ktorú pocítime, je prirodzenou ľudskou reakciou a možno jej netreba prikladať prílišnú vážnosť. To dôležitejšie je, ako na počuté zareagujeme. Ako sa rozhodneme s pravdou naložiť. Či sa necháme riadiť emóciou až do krajnosti – „vyhnať a zhodiť“ a zatvrdíme sa ešte viac s presvedčením, že pravdu o sebe samom mám len ja, alebo, hoci s bolesťou, začneme uvažovať nad tým, či predsa len nie je čas v našom živote niečo premeniť. Stačí začať najmenším možným krokom.
TIP NA DNES: