Vzťah s Pánom má byť prameňom nášho života
Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú." On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29-39
Napriek svojej božskej prirodzenosti sa aj Ježiš potreboval utiahnuť do ticha, aby sa mohol modliť. Prečo si teda myslíme, že po tom všetkom, čo cez deň vykonáme, po všetkých hodinách strávených s ľuďmi, starostlivosťou o rodinu, o seba, sa nepotrebujeme aj my utiahnuť do ticha, aby sme sa s Pánom mohli rozprávať? Stále premýšľame, čo všetko treba spraviť, ale zabúdame na Pána. Vzťah s ním má byť prameňom nášho života. Z neho môžeme čerpať, on je ten, ktorý nás dokáže uzdraviť, tak, ako uzdravoval ľudí po celej Galilei. Preto prosme o silu nájsť si čas ticha, ktorý môžeme stráviť v Božej blízkosti.
TIP NA DNES: