Vykročme napriek našej slabosti, strachu, zlyhaniu…
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“
Mt 8, 5-11
Stotník z dnešného evanjelia bol muž vyššej vojenskej hodnosti v rímskom vojsku. Nebol to teda pravoverný žid, akoby sme mohli čakať. A aj napriek tomu o ňom Pán Ježiš povedal: „…u nikoho v Izraeli som nenašiel takú vieru“. Keď sa pozrieme do Starého zákona, nájdeme tam mnohých významných prorokov, sudcov, kráľov… Viacerí z nich urobili dosť veľa „trapasov“, na ktoré určite neboli hrdí. A aj napriek tomu sa o kráľovi Dávidovi vyjadruje Boh ako o „mužovi podľa svojho srdca“.
Čo bolo spoločným menovateľom týchto velikánov? Bol to ich dokonalý život, to že nikdy neprestúpili žiadne prikázanie? Nie, bola to viera. Bolo to to, že aj napriek slabosti, strachu, zlyhaniu sa opäť postavili a vykročili, aj keď možno veľakrát nerozumeli…
Aj nám sa môže stať, že sa tak veľmi sústredíme na to, aby sme boli bezchybní, dokonalo plnili všetky príkazy, až zastaneme v stojatých vodách nášho strachu a nevieme sa pohnúť ďalej. Pán však od nás očakáva vieru a viera obnáša vykročenie, akciu, skutok… Krok viery nás potom posunie do hlbín, aké si ani nevieme predstaviť!
TIP NA DNES: